Jahve

Ak chceli Elohimovia zamerať svoju tvorivú činnosť nahor až nad hierarchiu Serafov, aby mohli odtiaľ prijať pomoc, potom museli akoby vyrásť sami nad seba, naučiť dokázať viac, ako dokázali v samotnej prípravnej práci, vyvinúť v sebe ešte vyššie sily, než aké vyvíjali na jednoduchom prípravnom diele. Skupina Elohimov musela akosi vyrásť sama nad seba. Tým, že konali prípravnú činnosť, sami sa aj niečomu naučili a takto prispeli k vlastnému povzneseniu sa na vyšší stupeň. Ako skupina dosiahli títo Elohimovia určitého jednotného vedomia, nezostali už len skupinou, ale stali sa jednotným celkom. Uskutočnili svoje zjednotenie, takže teraz nebolo iba sedem Elohimov, ale v tejto sedemčlennosti tvorili celok. Táto elohimnosť ešte len vznikla. K tomu sa Elohimovia dopracovali. O tom Biblia vie. Je v nej známa táto myšlienka, že predtým boli Elohimovia takmer článkami jednej skupiny, a že sa potom zoskupili v celok. A túto reálnu jednotu Elohimov, v ktorej Elohimovia pôsobili ako jeho články alebo orgány (spoločného organizmu), nazýva Biblia Jahve-Elohim. Preto tiež hovorí Biblia najprv len o Elohimoch, a tam, kde Elohimovia už pokročili k vyššiemu zjednocujúcemu stupňu, začína hovoriť o Jahve-Elohim. To je hlbším dôvodom, prečo na konci diela stvorenia naraz vystupuje meno Jahve.

Za to, čo nás zvádzalo k sebe, - pokrvná láska - vďačíme Jahvemu, a za to, čo nás rozlučovalo, luciferským duchom. Jahve je tou istou bytosťou, ktorá prebývala v tele Ježiša Krista. "Ako budete veriť mne, keď ste neverili Mojžišovi a prorokom", hovorí Kristus. Tým potvrdzuje, že Starý zákon už zvestoval toho istého Boha, len pod iným menom, že zvestoval Krista. Všetky udalosti vo svete potrebujú istý čas k svojmu vyžitiu. Na Sinaji, v horiacom kríku, dosiahla táto z duchovných výšin zostupujúca slnečná bytosť bodu, že sa mohla človeku prejaviť skrz živly.