Praobraz duchovného zárodku fyzického tela v natánskom Ježišovi

Nátanský Ježiš obdržal uchovaný duchovný zárodok fyzického tela človeka nedotknutý luciferskými a ahrimanskými silami. Tento pôvodný zárodok bol uchovaný pred zostupom Adama do fyzického sveta v duchovnom svete. Preto zostal nedotknutý Luciferom a Ahrimanom. Tento praobrazný duchovný zárodok bol daný nátanskému Ježišovi.

Pre nátanského Ježiša to bola prvá inkarnácia uchovávanej časti tzv. starého Adama. Tieto prasily Adamovej individuality, ktoré boli neskôr veľkou oživujúcou silou Ježišovho tela, boli uchovávané v Manuovej slnečnej veštiarni a jasnovidci ich v mystériách duchovne vnímali. Táto časť starého Adama je tzv. Adamova duša, ktorá pred mystériom na Golgote zážitok ja ešte do seba neprijala, pretože ten sa dá prežiť iba vtelením do ľudského tela. Uchovávaná duša bola preto starými jasnovidcami vnímaná ako predchodca človeka a súčasne ako skutočný nadčlovek. Toto ja nemalo vôbec vplyv, pôsobilo ako ničota, ako negativita oproti pozemským zážitkom, panensky, ako prázdna guľa, a malo preto úplne prijímajúcu povahu.

Lukášov Ježiš, ktorý v dvanástom roku do seba prijal Zoroasterovo Ja, a v tridsiatom roku sa stal nositeľom Krista, je teda človek, ktorý má fyzické, éterické a astrálne telo a k tomu duševne pôsobiacu éterickú podstatu Ja. Táto však, pretože nemala pozemské skúsenosti, nesplácala karmu a pôsobila ako Ja bez vôľovej sily. Na základe predchádzajúcich úvah si môžeme predstaviť duchovný zárodok fyzického tela, ktorý pre takéto Ja, ktoré ešte nebolo inkarnované v pozemskom tele, predstavoval nedotknutý praobraz. Ani astrálne, ani éterické telo, ktoré sa privtelilo na ceste z devachanu na Zem, neobsahovalo žiadne karmicky podmienené výtvory, pochádzajúce z predchádzajúcich životov.

Len takáto telesnosť mohla byť základom k intaktnému - to znamená nedotknutému, zachovalému fantómu. Veď aj éterické a astrálne telo muselo zostať oslobodené od lucifersko-ahrimanských vplyvov, ktoré inak pôsobia do dolných bytostných článkov skrz stále znova sa inkarnujúce ja. A Zoroasterova individualita v 12. roku prejdúc do nátanského Ježiša mala teraz možnosť spojiť tú výšku, ku ktorej sa až doteraz prepracovala, s všetkým podivuhodným, čo bolo v takejto trojitej telesnosti, pretože nebola ničím mätená, ale mohla si vyvinúť všetko, čo môže navonok vyvinúť len ideálne fyzické telo, ideálne éterické telo, ideálne astrálne telo. Preto bolo možné, že sa fantóm Ježiša Krista, zmŕtvychvstalé telo rovnalo prapodobe. Nebolo tiež pokazené fyzickou substanciou tela, takže sa medzi fyzickým fantómom a tým, čo bolo prijaté ako materiálne časti, nepresadzovali žiadne príťažlivé sily. Fantóm zostal nedotknutý materiálnymi časťami po celé tri roky. Keď bolo toto telo Ježiša z Nazaretu pribité na kríž, bol tu úplne neporušený fantóm, ktorý pozostával z duchovno-telesnej formy viditeľnej len nadzmyslovo.

V Starom zákone, keď Mojžiš zaviedol pesachovú hostinu pred odchodom z Egypta (2. Moj. 12,46), bolo prorocký stanovené: "A kosti na ňom (obetnom baránkovi) nezlomíte. A v Žalme 34,21 je povedané: "Ochraňujte všetky jeho kosti, nebude mu zlomená ani jedna."" Na tento motív sa znovu naväzuje len v Jánovom evanjeliu (Jn 19,33 a 36): "Keď prišli k Ježišovi a videli že je mŕtvy, kosti mu nepolámali... Lebo to sa stalo, aby sa naplnilo Pismo: "Ani kosť mu nebude zlomená." Zmŕtvychvstalé telo Ježiša Krista je úplne intaktný fantóm, ktorý má však jazvy. Rany, ktoré boli priradené fyzickému telu, niesla aj fyzická organizácia. Tu máme účinok fyzického tela na fyzickú organizáciu. Na tomto fantómovi závisí totiž vývoj nášho ja, najmä v kostrovom systéme: O tom najmenej vedomom, o našom kostnom systéme možno povedať, že je od začiatku organizovaný tak, aby mohol dať nástroju vedomého ja základňu ja. Organizácia ja tak rastie z nevedomia v ústrety vedomej organizácii ja. Kostrový systém ako základňa ja, do určitej miery protistrana vedomia ja, musí byť teda nepoškodený, pretože len tak môže fantóm ako zmŕtvychvstalé telo zostať intaktné. Fantóm človeka, ktorý Lucifer poškodil, Kristus pre človeka zachránil tým, že mu prepožičal trvanie, že ho urobil neporušiteľným telom.

Z hrobu povstal čistý fantóm fyzického tela so všetkými vlastnosťami fyzického tela. Je teda možné obnoviť ten vzťah ku Kristovi, ktorý pripája pozemský človek k inak rozpadajúcemu sa telu, fantómu, ktorý vstal z hrobu na Golgote. Môže ho zdediť a obliecť ho, môže sa s ním zjednotiť a tým prejsť vývojom, vďaka ktorému potom vystúpi hore, ako pred mystériom na Golgote zostúpil dole. Zatiaľ čo fantóm človeka, poškodený Luciferom nezostáva podobný praobrazu v devachane, fantóm Ježiša Krista zostal identický s praobrazom, čo umožnilo inkarnáciu Krista v nátanskom Ježišovi ako nositeľovi Krista. Tento fantóm Ježiša z Nazaretu zostal praobrazne zachovaný, pretože bol uchránený opakovaných inkarnácií a tak bol vymanený z luciferského vplyvu. Preto sa po smrti nerozpustil, nebolo totiž potrebné, aby sa rozplynul a prešiel metamorfózou k novému karmou podmienenému duchovnému zárodku: mohol zostať zachovaný. Dokonca sa zmnohonásobil, aby sa mohol pričleniť k ľudským bytostiam, čím bol umožnený vývoj ľudí na Zemi. Na rozdiel medzi formou a vonkajšou postavou, teda medzi duchovným zárodkom a fantómom, poukazujú napr. prsné bradavky muža, ktoré ukazujú na hermafroditický princíp.