Dvanásťročný Ježiš v chráme

Hovorenie o dvanásťročnom Ježišovi v chráme, ako to popisuje Lukáš, myslí to, že: Tam, kde vystupuje náhle chlapec Ježiš evanjelia Lukášovho pred svojich rodičov tak, že ho nemôžu pochopiť, kde je úplne iný, tam sa uskutočnilo to, že do jeho vnútra vošla Zoroastrova individualita, ktorá prešla do tejto doby svojím vývojom vo fyzickom a éterickom tele šalamúnskeho Ježiša. Takéto veci sa v živote stávajú. Prechod individuality z jedného tela do tela iného sa deje. A vtedy sa udialo niečo také, keď Zoroastrova individualita opustila svoje pôvodné telo a prenikla do Lukášovho Ježiša, v ktorom bolo už osobitne pripravené telo astrálne a nositeľ ja. Tak mohol Zoroaster v špeciálne pripravenom astrálnom tele a ja nátanského Ježiša od dvanásteho roku pokračovať v ďalšom vývoji.

To sa nám vyobrazuje v obraze, keď dvanásťročný Ježiš sedí v chráme medzi znalcami Písma a hovorí veci, ktoré znejú veľmi pozoruhodne. Čím to dokázal Ježiš nátanskej línie? Dokázal to preto, že v tomto okamihu vošla do neho Zoroastrova individualita. Z tohto chlapca, ktorý bol vtedy privedený do Jeruzalema, až do dvanásteho roku nehovoril Zoroaster, preto je zmena jeho charakteru tak silná, že rodičia ho nepoznali, keď ho našli sediaceho medzi učencami.

Ježiš nátanskej línie vyrastá v nesmiernej vnútornosti. Je málo spôsobilý, aby si osvojil vonkajšiu múdrosť a vonkajšie poznatky. Avšak má takmer neobmedzenú schopnosť lásky, pretože v jeho éterickom tele žila ona sila, ktorá prúdila nadol z obdobia, keď človek ešte nezostúpil do pozemského vtelenia, keď ešte žil božsky. Božské bytie žilo v ňom bezmedznou schopnosťou lásky. Tak bol tento chlapec málo schopný pre to, čo si ľudia osvojili vo svojich vteleniach nástrojmi fyzického tela. Zato bol vo svojej duši nesmierne preniknutý teplom lásky. Bol tak veľmi uzavretý, že sa v ňom odohrávalo niečo, čo odhalovalo tým, ktorí o tom vedeli, celú veľkú vnútornosť tohto chlapca. Nemali teda byť rodičia nanajvýš prekvapení, keď zrazu začal prejavovať múdrosť? Táto náhla mohutná premena bola možná preto, že v onej chvíli prešla individualita Zoroastrova zo šalamúnského chlapca Ježiša do Ježiša línie nátanskej. Z tohto chlapca hovoril v okamihu, keď ho rodičia hľadali v chráme, Zoroaster, ktorý si z telesnosti šalamúnskeho Ježiša vzal, čo potreboval, a to spojil teraz s obsahom vnútornosti, ktorá tryskala z postavy Lukášovho Ježiša, majúc svoj pôvod v čase, keď človek ešte nebol v pozemskej inkarnácii. Obe tieto podstaty sa teraz spojili v jedno.

Čítame tam, že keď sa rodičia vracali zo slávností, náhle pohrešovali chlapca, a keď ho nenašli nikde v zástupe pútnikov, vydali sa zase späť a našli ho v chráme, v kruhu veľkých učiteľov, a všetci žasli nad jeho múdrosťou (Luk. 2, 41-50). Čo sa tu stalo? Stáva sa, že individualita na istom vývojovom stupni potrebuje iné podmienky, ako jej boli dané od začiatku. Preto niekedy dôjde k tomu, že nejaký človek vyrastá až do určitého veku života - a potom zrazu upadne do mdlôb a je ako mŕtvy. V takej chvíli sa v ňom uskutočňuje premena: Jeho vlastné ja ho opúšťa, a iné ja zaujíma miesto v jeho telesnosti. K takémuto presunu jástva dochádza aj v iných prípadoch. Tu, u dvanásťročného Ježiša k tomu, že jástvo Zoroastera, ktoré až do tej doby používalo tela z kráľovskej línie rodu Dávidovho, aby sa dostalo na výšku svojej doby, sa predralo von z tela šalamúnskeho Ježiša a prenieslo sa na Ježiša nátanského, ktorý sa v dôsledku toho javil ako premenený. Rodičia ho nespoznávali, nerozumeli jeho slovám. Lebo z nátanského Ježiša teraz prehovorilo ja Zoroastrovo, ktoré sa na neho prenieslo. Bol to okamih, kedy sa nirmánakája Buddhova zjednotila s vylúčenou astrálnou materskou schránkou, a zároveň to bol okamih, kedy sa Zoroastrovo ja zjednotilo s nátanským Ježišom a odteraz v ňom žilo. A toto dieťa, zmenené tak, že mu rodičia nerozumeli, odviedli teraz rodičia so sebou domov.

Túto neobyčajnú zmenu zistili nielen rodičia Lukášovho Ježiša, ale táto zmena sa prejavila aj zvonka. Prečo je povedané, keď rodičia nachádzajú svojho chlapca Ježiša medzi učiteľmi v chráme: "Potom sa s nimi vrátil, šiel do Nazaretu. Ježišovi potom pribúdalo vonkajšej fyzickej krásy, prospieval najušľachtilejšími mravmi a múdrosťou." Prečo sa tu uvádzajú tieto tri vlastnosti, ktoré si mohol osvojiť najmä teraz, keď v ňom bola individualita Zoroastrova? Tieto tri slová sa prekladajú obyčajne takto: "A Ježiš prospieval múdrosťou, vekom a milosťou u Boha aj u ľudí." Je skutočne potrebné evanjelia, aby sa povedalo, že dvanásťročný chlapec prospieva vekom?!" Teraz je v nátanskom Ježišovi individualita, ktorá nie je - ako predtým - len vnútorná, neprejavujúc sa zvonka, ale ktorá nadobudla teraz, pretože sa zušľachtila v dokonalom fyzickom tele, aj vonkajšej fyzickej krásy. U nátanského Ježiša nebolo predtým aj to, čo je obzvlášť pestované v éterickom tele, čo si ňom osvojujeme a zdokonaľujeme svojimi životnými zvykmi. U neho vynikala ohromná vloha k láske, táto vloha bola tu razom, nemohla sa teda vliať do návykov. Teraz však tu bola iná individualita, ktorá mala v sebe sily vzrastu tela fyzického a éterického, a teraz sa mohli ukázať zvyky aj zvonka a vliať sa do éterického tela. To je to druhé, čo pribudlo chlapcovi Ježišovi. To tretie múdrosť, je už niečo samozrejmé.

Ježiš Lukášovho evanjelia nebol múdry, bol v najvyššom stupni láskyplnou bytosťou. Nadobudol však múdrosti tým, že do neho vošla Zoroastrova individualita. Fyzické a éterické telo nátanského Ježiša prenikla z vnútra taká sila, že vonkajšok sa teraz mohol stať prejavom vnútra, ktoré zostávala skôr vo vnútri, než Lukášov chlapec Ježiš bol preniknutý individualitou Zoroastrovou. Zoroaster od jeho narodenia ako Ježiša Matúšovho evanjelia až do jeho dvanásteho roku, kedy opustil svoje pôvodné telo a vzal na seba telesnosť nátanského Ježiša, ktorú teraz ďalej zdokonaľoval a tak ďaleko vypestoval, aby ju mohol neskôr na určitej výške obetovať ako svoje tri telá na prijatie onej bytosti, ktorú potom nazývame Kristom.