Zostup Krista na Zem

Slová: "Toto je môj milovaný syn, dnes som ho splodil", znamenajú - tu sa do Ježiša inkarnoval Kristus. Človek sa skladá z tela fyzického, éterického, astrálneho a ja. V priebehu života sa najskôr rozvíja fyzické telo, až do 7. až 8. roku je éterické telo človeka obklopené niečím na spôsob materskej éterickej schránky. V siedmom roku je táto schránka odstránená podobne ako fyzická materská schránka pri narodení fyzického tela do vonkajšieho fyzického sveta. S pohlavným dospievaním sa podobne odvrhne schránka astrálna a zrodí sa telo astrálne. A približne okolo 21. roku sa potom rodí ľudské ja - ale zasa len pozvoľna. Asi v 21. roku sa rodí duša cítiaca, v 28. roku duša rozumová a približne v 35. roku duša vedomá. A tu môžeme vidieť, že Kristova bytosť sa nemohla inkarnovať do zemského človeka skôr, kým sa dokonale nezrodila jeho duša rozumová. Kristova bytosť sa teda nemohla vteliť do onoho zasvätenca do ktorého sa vtelila pred 28. rokom. To nám tiež odhaľuje duchovné bádanie.

Bytosť Kristova vstúpila do Ježiša medzi 28. a 35. rokom. Ježišova individualita vstúpila na Zem ako veľký zasvätenec. Až k tomuto životnému veku máme pred sebou v človeku, povolanému stať sa Kristovým nositeľom, veľkého zasvätenca. Potom nastáva čas, keď urobí zo seba nositeľa Krista, ktorý odvtedy v ňom sídli. Tento okamih, keď sa Kristus vteľuje do pozemskej osobnosti, naznačujú všetky štyri evanjelia. Aj keď inak sa v niečom evanjelia rôznia, okamih, kedy sa Kristus vteľuje do veľkého zasvätenca, uvádzajú všetky zhodne: Je to Jánov krst! Vo chvíli, ktorú pisateľ Jánovho evanjelia označuje tak jasne, keď hovorí: "Duch zostúpil v podobe holubice a spojil sa s Ježišom." V tejto chvíli tu máme zrodenie Krista, tu sa zrodil v duši Ježiša Kristus, ako nové, vyššie ja.

Zoroaster žil ďalej v Lukášovom Ježišovi až do svojho tridsiateho roku - a osvojil si všetky zručnosti, ktoré si možno osvojiť s tými nástrojmi, ktoré máme, keď sme si jednak už priniesli so sebou to, čo sme si mohli privlastniť v tak pripravenom fyzickom a éterickom a keď môžeme k tomu pridať to, čoho si možno dobyť v takom astrálnom tele a nositeľovi ja, ako ich mal Lukášov Ježiš. Zušľachtil všetky vlastnosti, ktoré mohol v tomto tele vyvinúť do tej miery, že mohol teraz priniesť svoju tretiu veľkú obeť: obetovanie fyzického tela, ktoré sa teraz stalo na tri roky fyzickým telom Kristovej bytosti. Tak obetuje Zoroastrova individualita telo fyzické. A čo bolo až doposiaľ naplnené individualitou Zoroastrovou, to teraz zaujíma bytosť úplne jedinečnej prirodzenosti, ktorá je prameňom všetkej významnej múdrosti všetkých veľkých učiteľov múdrosti - Kristus. To je udalosť, ktorá sa nám naznačuje v Jánovom krste v Jordáne, ktorej veľkosť sa nám naznačuje v evanjeliu slovami: "Ty si môj premilený syn, v ktorom vidím sám seba, v ktorom sa mi zračí moje vlastné jástvo!", čo sa nemá prekladať slovami:" v ktorom sa mi zapáčilo". Tu ide o narodenie Krista v tej schránke, ktorú Zoroaster najskôr pripravil a potom obetoval. V okamihu Jánovho krstu vošla Kristova bytosť do ľudskej schránky pripravenej Zoroastrom. Tu sa znovu zrodili tieto tri schránky tým, že ich prenikla Kristova podstata. Jánov krst je znovuzrodením tiel, vypestovaných Zoroasterom, a narodením Krista na Zemi. Kristus, najvyššia individualita, ktorá môže byť spojená so Zemou, je teraz v ľudských telách.

Až do tejto chvíle sa vyvíjalo ja Zoroastra a to sa vyvinulo natoľko, že sa stalo zrelé pre túto udalosť! V tej chvíli zostúpil do Ježiša Boh, ktorý tu bol od začiatku, ale zotrvával v duchovnom svete a nechal medzitým ľudí vyvíjať sa vo svete fyzickom. Ten, ktorý sa v predchádzajúcich rokoch pripravoval na prijatie Krista, stal sa: v tele astrálnom tak cnostným, ušľachtilým a múdrym, akým musel byť, aby sa v ňom mohol zrodiť Kristus. V tele éterickom: dobrý s ušľachtilými návykmi. A v tele fyzickom: pôvabným a krásnym, takže v nich mohol prebývať Kristus. Je potrebné evanjeliam len správne porozumieť. Zoberme druhú kapitolu evanjelia podľa Lukáša, verš 52. "A Ježiš prospieval múdrosťou, a vekom a milosťou u Boha i u ľudí." Akýsi zmysel ešte snáď dáva, keď sa hovorí o Ježišovi, že prospieval múdrosťou. Keď je nám však povedané, že "prospieval vekom", potom to nemôže byť zrozumiteľné, pretože to nie je nič takého, čo by bolo potrebné osobitne zdôrazňovať. Pôvodný grécky text tu znie: Kai Iesus proeskopte en te sofia kai helikia kai charity para Theo kai anthropois. Teda: nadobúdal múdrosti - vytváral svoje astrálne telo ("sofia" = múdrosť). Kto vie, čo si predstavoval Grék pri slová "helikia", ten potvrdí, že je tu myslený vývoj tela éterického. Týmto vývojom sa múdrosť stáva postupne zručnosťou. To znamená proces nadobúdania zrelosti.

Ako astrálne telo nadobúda múdrosť, tak éterické telo nadobúda ušľachtilé návyky: k dobru, šľachetnosti a kráse. A to tretie, čo Ježiš nadobúdal, bola "charit" (charity), čo znamená niečo, čo sa prejavuje viditeľne vo fyzickej kráse. Tu teda musíme text prekladať tak, že nadobúdal pôvabnej krásy, teda jeho fyzické telo sa utváralo ušľachtilo a krásne. A Ježiš nadobúdal múdrosti (v tele astrálnom), čistých sklonov (v tele éterickom) a pôvabnej krásy (v tele fyzickom), takže to bolo zjavné Bohu i ľuďom. Tu teda máte popis Lukáša, ktorý vedel, že ten, ktorý má do seba poňať Krista, vyvinul k najvyššej dokonalosti svoje tri schránky - telo astrálne, éterické a fyzické.