Vyhnanie z raja - pád do hriechu

Ako sa dostal človek na zemský povrch? Díky luciferskému vplyvu v jeho astrálnom tele. Ľudský život žiadostí, prianí, všetko to, čo kotví v astrálnom tele, to bolo prestúpené luciferským živlom, a stalo sa tým vášnivejšie, žiadostivejšie, v sebe menej otvorené, vniklo do človeka to, čo dnes označujeme výrazom egoizmus, čo je túžba po vnútornej uzavretosti. Následkom toho bolo vzdušne-tepelné telo človeka stiahnuté do seba a nastalo ďalšie zhusťovanie. Až teraz vznikalo to, čo nazývame človekom z mäsa, nastalo ďalšie zhustenie človeka. Pred-luciferská zložka (charakter) človeka je obsiahnutá v elementárnom bytí tepla a vzduchu, a vplyv Luciferov sa vkradol do jeho časti tekutej a pevnej. Sem vnikol Lucifer a tu žije. Čo je pevné a čo je tekuté, vo všetkom tom žije luciferský vplyv. Stlačením ľudského tela zásahom Luciferovým stal sa človek ťažším a klesol dolu z okruhu Zeme na jej povrch. Obrazne sa to popisuje ako vyhnanie z raja. Najprv získal človek ťažobu, silu gravitácie, aby mohol klesnúť dolu zo zemského okruhu na povrch. To je zostúpenie človeka na fyzický zemský povrch, čo ho priviedlo dolu na Zem, zatiaľ čo predtým prebýval v jej okolí.

Môžeme si položiť otázku: Prečo sa Kristus spojil s vývojom ľudstva na Zemi až tak neskoro? Prečo nezostúpil na Zem skôr? To pochopíme, keď pochopíme tzv. prvotný hriech. Táto udalosť spočíva v tom, že isté bytosti, ktoré zostali na vývojovom stupni starého Mesiaca, získali v lemurskom období prístup do ľudského astrálneho tela. Astrálne telo bolo vtedy prestúpené luciferskými bytosťami. A to sa nám obrazne znázorňuje prvotným hriechom v raji. Tým, že do ľudského astrálneho tela vnikli tieto sily, zaplietol sa človek hlbšie do pozemských záležitostí, ako by k tomu bolo došlo inak. Keby nebol človek zasiahnutý týmto luciferským vplyvom, bol by svoju vývojovú dráhu na Zemi dokonal akosi vo vyšších sférach, bez toho aby sa bol toľko pripútal do pozemskej hmoty. Človek zostúpil v dôsledku toho na Zem skôr, ako mal zostúpiť. Keby nebolo došlo k ničomu inému, keby sa bolo stalo len všetko to, čo sme si teraz práve naznačili, bolo by sa vtedy celé pôsobenie luciferských síl, ktoré boli zakotvené v astrálnom tele človeka, uplatnilo aj v éterickom tele.

Tomu však museli vesmírne mocnosti zabrániť. Preto muselo vzniknúť niečo celkom zvláštneho. Človek, keď teraz prijal do svojho astrálneho tela luciferské sily, nesmel zostať naďalej taký, aký bol. Musel byť uchránený pred pôsobením luciferských síl na éterické telo. Vesmírne mocnosti toho dosiahli tým, že človek vtedy stratil schopnosť používať plne svojho éterického tela. Časť éterického tela bola vymanená z ľudskej ľubovôle. Keby nebolo došlo k tomuto dobrodeniu bohov, keby si človek bol podržal moc nad svojím éterickým telom, nebol by už nikdy mohol nájsť primeraným spôsobom cestu pozemským vývojom. Preto museli byť vtedy určité časti éterického tela vyňaté a uchované pre neskoršie doby. Pokúsme sa vybaviť si teraz pred duchovným pohľadom, ktoré to boli časti. Éterická zložka človeka začína prvým éterickým stavom, ktorý nazývame stavom ohňového éteru alebo ohňom. Oheň čiže teplo, ktoré dnešná fyzika nepovažuje za substanciu, ale iba ako pohyb, je prvým stavom éteru. Druhým stavom je éter svetelný alebo svetlo, a tretí stav je to, čo sa človeku zatiaľ vôbec neprejavuje vo svojej pôvodnej podobe, ale čo vníma vo fyzickom svete len ako odlesk, akoby tieň tohto éteru - keď vníma nejaký tón, keď vníma zvuk. Ale základom toho, čo je zvonka zvukom, je niečo jemnejšieho, éterického, niečo duchovného, takže musíme fyzický tón označiť za tieňový obraz tónu duchovného, éteru zvukového alebo aj éteru číselného. Štvrtú oblasť éteru tvorí éter oživujúci, životný, to, čo je základom všetkého života. V lemurskom čase, po luciferskom zásahu, boli človeku ponechané z týchto štyroch foriem éteru k slobodnému, ľubovoľnému použitiu len dve spodné: éter ohňový a svetelný, naproti tomu boli dva vrchné druhy éteru človeku odobrané. To je vnútorný zmysel toho, čo je nám povedané: že keď ľudia dosiahli luciferským vplyvom rozlišovanie dobrého a zlého - obrazne to je vyjadrené tým, že okúsili ovocie zo stromu poznania - bol im odobratý prístup k ovociu zo stromu života. To znamená, že im bolo odňaté to, čo by inak bolo slobodne, len na základe osobnej vôle, prenikalo éter myšlienkový (zvukový) a éter myšlienkového zmyslu (životný).

Do ľubovoľného používania bolo každému človeku zverené to, čo zodpovedá jeho vôli. Človek môže uplatňovať svoju vôľu ako niečo svojho, osobného, práve tak aj svoje city. Cit a vôľa sú dané jednotlivému človeku k voľnému osobnému použitiu, odtiaľ tiež individuálnost vo svete citov a vôle. Táto individuálnosť ale prestáva, akonáhle vystúpime od citov k mysleniu, alebo aj iba k vyjadreniu myšlienok, ku slovám na fyzickej úrovni. Zatiaľ čo city a vôľu má každý človek osobne, dostávame sa okamžite k niečomu všeobecnému, keď vystúpime do sveta slov a do sveta myšlienok. Nemôže si každý tvoriť svoje vlastné myšlienky. Keby myšlienky boli tak individuálne ako city, nemohli by sme si nikdy rozumieť. Myšlienka a zmysel boli teda vyňaté z ľudskej ľubovôle a boli zatiaľ uchovávané vo sfére bohov, aby až neskôr boli odovzdané človeku. Preto nájdeme všade ľudí s individuálnymi citmi a individuálnymi impulzami vôle, ale všade máme rovnaké myslenie a rovnakú reč v rámci jednotlivých národov. Kde sa vyskytuje spoločná reč, tam vládne spoločné národné božstvo. Táto sféra je vybratá z ľudskej ľubovôle, na ňu a v nej zatiaľ pôsobia bohovia. Zostup do zemského elementu prebudil človeka k vedomiu ja. Tento dar ja je však dvojsečný - je možné sa i postaviť božskej vôli, stať sa egoistickým. Plod poznania - rozlišovanie dobra a zla - je zároveň plodom smrti, ktorej človek prepadá odlúčením od božstva. Pokiaľ bol človek v nevinnosti stromu života, bol mimo dobro a zlo i mimo sféru smrti.

Luciferské bytosti pôsobili na naše astrálne telo a vtlačili mu väčšiu samostatnosť, takže si mohol človek sám seba uvedomovať ako poznávajúci subjekt a nezrkadliť iba pasívne svoje okolie, ako dosiaľ. To však malo i svoju negatívnu stránku: jeho ja bolo silnejšie vystavené vplyvom astrálneho tela s jeho pudmi a žiadosťami, citmi sympatií a antipatií a stalo sa na ňom závislé. To nazýva Biblia pokušením v raji alebo pádom do hriechu. Luciferské bytosti tak dávajú človeku síce možnosť slobody, ale zároveň i možnosť omylu a zla. Človek sa tiež spojil viac s pozemskou hmotou a klesol do nej hlbšie než mu bolo určené. Následkom sú choroby a ako hlavné zlo - smrť. Pád bol vlastne nutným dianím vo vývoji ľudstva. Vina spočíva v sebeckej pudovosti, ženúcej ľudské ja k predčasnému poznaniu, kedy človek nie je ešte zrelý k samostatnému rozlišovaniu dobrého a zlého. Klesá preto hlbšie do hmoty, než by mal. To je ono vyhnanie z raja, ktorý nebol na Zemi, ale v éterickom svete. Do tejto sféry vstupujeme každú noc, keď zaspávame. Jeho bránu stráži Cherub s plamenným mečom - strážca prahu, ktorý zabraňuje vstúpiť do duchovného sveta, - vrátiť sa k stromu života - pokiaľ pre to nedozreje a nevyrovná účinky pádu.

Adam a Eva boli pred pádom do hriechu takí, že svoje vonkajšie tela si navzájom nemohli vidieť, pretože predchádzajúce telo, ktoré mali pred pádom do hriechu, bolo viacmenej duchovným telom. Po páde do hriechu však cítili, že zo sveta do ktorého skôr patrili, spadli do hmoty a boli preniknutí hustejšou hmotou, než akú mali predtým. Keby však človek nezostúpil dole do svojho fyzického tela a nepričlenil by k sebe hustejšiu matériu, nebol by mohol dôjsť ku svojmu vedomiu ja.