Vytvorenie Slnka, Mesiaca a hviezd

Ako sa blížime k štvrtému dňu stvorenia, tým sa aj čoraz viac približujeme udalosti, označovanej ako oddelenie Mesiaca. Keby človek vtedy mohol žiť na Zemi, zbadal by dymom a parami prenikajúce slnečné lúče. A keď nastal tento stav, utvorili sa pozvoľna na Zemi priaznivé pomery pre vznik človeka. Opäť mohli na Zemi žiť ľudia, a z fyzických potomkov tých, čo tú dobu prečkali, mohli byť vytvárané telá pre duševne-duchovné bytosti, ktoré sa teraz vracali z okolia Zeme. Existuje tu teda dvojité rozmnožovanie. To, čo sa neskôr vyvinulo ako éterické a fyzické telo človeka, to pochádza od tých, ktorí pretrvali na Zemi. Ale duševne-duchovné bytosti prichádzajú sem zo zemského okruhu. Sprvu bolo toto prichádzanie z okruhu planetárneho susedstva našej Zeme duchovným pôsobením. Ale keď Slnko preniklo zemským obalom pár a dymu, a zo Zeme vystúpil Mesiac, vtedy sa tiež prebudilo u duševne-duchovných bytostí z priľahlých planét nutkanie zostúpiť opäť do zemskej oblasti.

Kým na jednej strane Zeme bolo viditeľné Slnko a na druhej strane Mesiac, tu prenikali dole na Zemi aj sily na Zem zostupujúcich duší. To sú skutočnosti, ktoré sú v 4. dni stvorenia popisované slovami: A vytvorili Elohimovia svetlo väčšie a menšie, bytosť Slnka a Mesiaca, a aj hviezdy. Lebo týmito hviezdami sú mienení planetárni susedia našej Zeme. 4. deň stvorenia máme zaradený tam, keď nastal za Lemúrie odchod Mesiaca. Dnešné pozemské pomery nastali vlastne až po odlúčení Mesiaca. Človek má v sebe mesačný charakter, mesačnosť a je s ňou spojený. Zem by túto mesačnú povahu v sebe nemohla zniesť, ale človek ju určitým spôsobom v sebe má, a má sklony k tomu, aby sa mohol stať ešte niečím iným, ako len pozemskou bytosťou.