Vladimír Sergejevič Solovjov

Rudolf Steiner, Herder, Lessing a iní považujú východoeurópsku kultúru ako veľkú prípravu na úlohu neskorších epôch. Preto Slovania neprijímajú západoeurópsku kultúru v jednotlivých detailoch, ale len v hrubých rysoch. Podľa týchto aj iných spirituálnych bádateľov je práve Slovanstvo, najprv to západné, určené v budúcich časoch k realizácii akejsi sociálnej spirituality, ktorá naplní i veci verejné.

Steiner sa v tejto súvislosti zmieňuje o ruskom mysliteľovi a vizionárovi minulého storočia Solovjevovi, keď píše: "Svet slovanský pripravuje epochu, kedy má vystúpiť duša vedomá k duchovnému Ja v šiestom poatlantskom období. Je zaujímavé, že tu vznikol oveľa pokročilejší pojem Ježiša Krista, ako v západnej Európe - pokiaľ tu nebol vytvorený Teosofiou. Zo všetkých ľudí, neteosofov, má najpokročilejší pojem Ježiša Krista ruský filosof Solovjev. Má taký pojem Ježiša Krista, ktorý ho vyvíja stále vyššie a ukazuje v nekonečnej perspektíve. To, čo dnešný človek z toho rozpoznáva, je len začiatok. Kristov impulz mohol ľuďom zjaviť doteraz len málo z toho, čo v sebe obsahuje. V slovanskej kultúre sa bude človek cítiť ako dvojnost, v ktorej bude nižšia prirodzenosť podriadená prirodzenosťi vyššej a bude ňou držaná na uzde. Túto dvojnosť vnáša Solovjev do svojho pojmu Ježiša Krista a môže mať zmysel len vtedy, ak uznáme v ňom prirodzenosť božskú aj ľudskú, ak pochopíme, že obe prirodzenosti pôsobia spolu reálne a netvoria abstraktnú, ale organickú jednotu. Prorocky dochádza šiesty poatlantský kultúrny stupeň, éra slovanská, výrazu u Solovjeva v pojme Ježiša Krista ako zore neskoršej kultúry. Tak ide táto filosofia východnej Európy obrovskými krokmi nad filosofiu Hegela a Kanta. Z jej atmosféry cítime zárodok neskoršieho vývoja. Jeho pojem Ježiša Krista možno pociťovať ako prorocké svitanie, ako rannú žiaru zôr slovanskej kultúry. Tým sa posúva celá bytosť Krista a jej význam do stredu a stáva sa niečím úplne iným, než čo z nej môžu vytvoriť pojmy západoeurópske. Ježiš Kristus je chápaný ako živá substancia, ktorá má pôsobiť ako duchovná osobnosť vo všetkom štátnom a sociálnom bytí, je pociťovaný ako osobnosť, v ktorej službe je človek ako človek s duchovným Ja. V Solovjevovom štáte je Kristus krvou, ktorá preteká všetkým spoločenským životom. Žiadna iná filosofia nie je tak preniknutá pojmom Krista, ktorý nám žiari na výsostiach a pritom tak veľmi zotrváva v zárodku."