Obrna

Bolestivosť pri pohybe je počiatkom obrny. Človek aktivuje, oživí nejakú predstavu a potom nasleduje pohyb končatiny. S touto predstavou vedome nevstupujeme do tých organických procesov, ktoré následne vedú k pohybu končatinou. Predstava sa ponorí do podvedomia. Medzi predstavou a pohybom však v zdravom stave vystupuje cítenie, ktoré pôsobí len duševne a zreteľne sa nespája s tým, čo je telesne organické. Avšak v chorom stave tomu tak je. Cítenie prežívame ako odpútanie od fyzického organizmu, ak sme zdraví, ale v chorobe sa cítenie s týmto organizmom spája.

Musí tu byť niečo, čo v zdravom organizme nie je s organizmom tak intenzívne späté ako v chorom organizme. Duchovnému zreniu sa to odhaľuje ako astrálne telo. Astrálne telo buď zasahuje do nejakého orgánu voľne, potom vedie k duševnému prežívaniu, ktoré existuje samo pre seba a nepociťuje sa v spojitosti s telom, alebo zasahuje intenzívne do nejakého orgánu, potom vedie k zážitku ochorenia. Okrem astrálneho tela nachádza duchovné nazeranie ešte osobitnú organizáciu ja, ktorá sa duševne vyžíva v slobodnom myslení. Ak sa človek touto organizáciou ja intenzívne ponorí do svojej telesnosti, dostaví sa stav, v ktorom sa pozorovanie vlastného tela podobá pozorovaniu vonkajšieho sveta. Do rovnakej situácie sa ľudský úd dostane len vtedy, keď je postihnutý obrnou. Potom sa stáva vonkajším svetom. Organizácia ja s týmto údom nie je už voľne spätá, ako je tomu v zdravom stave, kedy sa s ním môže pri pohybe spojiť a potom sa hneď zase uvoľniť, teraz sa trvalo ponorí do údu a už z neho nemôže vystúpiť.