1. Choroby súvisiace s ja - dedičné chronické

V zdravom alebo chorom človeku súvisí všetko s článkami ľudskej prirodzenosti. Sú určité vady ľudskej prirodzenosti, ktorým sa porozumie, len keď si uvedomíme, že súvisia s povahou ja, a opäť istým spôsobom - ale v určitých hraniciach - sa prejavia vo výraze ja, v krvi. Formy choroby, ktoré súvisia so samým ja, a tým s jeho vonkajším výrazom, krvou, prejavujú sa spravidla - ale len spravidla, lebo vo svete nie sú veci tak jednoduché, hoci sa dajú narysovať ostré obrysy, ak chceme tie veci pozorovať - ako tie choroby, ktoré sa vyskytujú ako chronické choroby. Čo sa predovšetkým dá vnímať ako určitá vada, je spravidla príznak. Môže sa vyskytnúť tento alebo onen príznak, príčinou však môže byť chyba krvi, a to má svoj pôvod v nepravidelnosti tej časti ľudskej bytosti, ktorú nazývame nositeľom ja. To sú predovšetkým tie choroby, ktoré sú v pravom zmysle dedičné, prechádzajú z jednej generácie na druhú. A sú to tie choroby, ktoré môže prezrieť len ten, kto pozoruje ľudskú prirodzenosť duchovne.

Tu ide o to, aby sme sa pozreli hlbšie na podstatu veci a predovšetkým pochopili: ako vyzerá základný charakter ja? Aký je to človek. Určité formy chronických ochorení súvisia so základným charakterom ja. Musíme vedieť, aké má jeho ja zafarbenie základného charakteru, inak budeme musieť vo vonkajšej medicíne bezpodmienečne siahnuť vedľa, ak nás nevedie osobitná náhoda. Podstatné tak bude, aby sa u týchto chorôb, ktoré sú dedičné, čo sa týka liečby nutne bral ohľad na celé okolie človeka, ak môže vykonávať priamy alebo nepriamy vplyv na jeho ja. Keď sme teda naozaj človeka spoznali, budeme musieť posúdiť, či ho máme uviesť do tohto alebo onoho prírodného okolia, počas zimy do tohto alebo onoho prostredia, pokiaľ to je možné. Alebo či mu máme poradiť, keď je v nejakom určitom povolaní, aby povolanie zmenil, aby vyhľadal tú alebo onú stránku života. Tu teda pôjde predovšetkým o to, aby sme sa snažili nájsť to správne, čo môže správne ovplyvniť charakter ja. Zvlášť musí ten, kto chce liečiť, mať rozsiahlu životnú skúsenosť, aby sa mohol vžiť do povahy toho človeka, aby mohol povedať: tento človek musí zmeniť svoje povolanie, aby sa vyliečil. Ide tu o to, aby bolo zdôraznené to, čo je nutné s ohľadom na ľudskú povahu. Tak sa napríklad u mnohého človeka môže veľa dosiahnuť, keď bude žiť v horách miesto v rovine. To sú veci vzťahujúce sa na také choroby, ktoré sa zvonka prejavujú ako chronické, a ktoré fyzicky súvisia s povahou krvi a duchovne s povahou ja.

Psychické metódy sú najúčinnejšie, keď máme hľadať chorobu vo vlastnom ja človeka. Keď teda nastane taká chronická choroba, ktorá nejakým spôsobom má koreň v krvi, potom nastúpia psychické liečebné prostriedky ako niečo oprávneného. Potom budeme môcť všade vidieť jemný intímny vzťah, keď budeme pozorovať, čo môže ľudská duša prežiť, keď je inak pripútaná k niečomu a naraz môže krátko užívať vidieckeho vzduchu. Potom je radosť, ktorá povznáša dušu, niečo, čo môžeme nazvať v najširšom zmysle psychickou metódou. Takto môže liečiteľ, keď svoju metódu vykonáva správne, nahradiť postupne svojím osobným vplyvom, a psychické metódy majú u týchto foriem ochorení svoje najsilnejšie oprávnenia. To sa nedá prejsť už z toho dôvodu, že ich najväčšia časť spočíva v nepravidelnosti časti ja človeka.