Klinika Ity Wegmanovej (Ita-Wegman Klinik)

Z Holandska pochádzajúca lekárka Dr. Ita Wegmanová (1876 - 1943) bola Steinerovou najbližšou a ním vysoko oceňovanou spolupracovníčkou pri založení antroposofickej medicíny, ktorej vývoj sa dá v podstate datovať od trojtýždňového kurzu pre lekárov a študentov medicíny v roku 1920. Narodila sa na Jáve, vo vtedajšej Holandskej Indii, ako dieťa dobre situovaných rodičov. Prišla okolo roku 1902 do Berlína, kde sa dostala do kontaktu so Steinerom vedenou nemeckou sekciou Teosofickej spoločnosti. Na jeho radu sa rozhodla študovať medicínu, a to v Zürichu. Zúčastnila sa spomínaného kurzu pre lekárov v Goetheane a rozhodla sa potom otvoriť v Arlesheime (u Dornachu) kliniku, aby prakticky vyskúšala Steinerove údaje a podnety. Od Steinera dostala vtedy ešte malá nemocnica svoje prvé meno: Klinicko-terapeutický ústav. V roku 1971, pri slávnosti päťdesiatich rokov trvania, bol premenovaný na počesť zakladateľky na Kliniku Ity Wegmanovej.

Klinika sa stala zárodočnou bunkou praktickej antroposofickej medicíny. Steiner sám tu prichádzal k lôžkam chorých, dával lekárom rady a konkrétnymi návodmi v jednotlivých prípadoch vytvoril veľkú časť liekov vyrábaných dnes Weledou AG. Zo spolupôsobenia s Itou Wegmanovou vznikla ako spoločná práca kniha Základy pre rozšírenie lekárskeho umenia podľa duchovnovedno-vedeckých poznatkov, ktorá vyšla až po Steinerovej smrti. Pre kliniku nakreslil Steiner ešte dnes používanú ústavnú značku, modernú verziu Aeskulapovej palice, ktorá platila už v staroveku ako symbol liečenia: Veľký význam získal Ústav pre rozvoj nových liečebných metód. Tu mohla byť pestovaná Steinerom vytvorená liečebná eurytmia. Dr. Margarete Kirchnerová-Bockholtová ju ďalej overovala a dotvárala. Lekári kliniky sa venovali vypracovaniu metód k včasnému rozpoznaniu rakoviny, vytvárali umelecké formy terapie, predovšetkým terapeutické maľovanie a rytmickú masáž. Ako stredisko duchovnovedného liečenia sa stala Klinika Ity Wegmanovej tiež školou pre uvádzanie lekárov, študentov medicíny, liečivých eurytmistov a nemocničných sestier do antroposofickej medicíny. Tak ako Lauenstein u Jeny bol aj Klinicko-terapeutický ústav raným strediskom liečebnej pedagogiky. Prvé deti vyžadujúce duševnú starostlivosť prijímala Ita Wegmanová najskôr do svojej kliniky, potom slúžil ako miesto starostlivosti o ne "Holle-Haus" v Arlesheime a nakoniec sa stal opatrovateľským domovom "Sonnenhof", získaný v roku 1922 pre pacientov a sestry v rovnakej obci. Z počiatku bol vedený tento liečebný a výchovný domov ako oddelenie Klinicko-terapeutického ústavu. Pod priamym vedením Ity Wegmanovej bolo postarané o interne a externe bývajúce deti podľa liečebno pedagogických metód zastávaných Steinerom. Detský domov "Sonnenhof" je dnes vedený samostatne, ale po správnej stránke je pridružený k Združeniu Klinicko-terapeutického ústavu v Arlesheime, ktoré tiež spravuje Kliniku Ity Wegmanovej, ktorá bola od tej doby viackrát rozšírená.