Vznik chorôb

Človek vznikol v dnešnej ľudskej forme v lemurskej dobe. Vtedy sa vžil z božsky duchovného bytia do dnešného vonkajšieho bytia, nastúpil cestu vonkajších inkarnácií. Skôr ako človek nastúpil cestu inkarnácií, nebola daná možnosť zasadiť do seba choroby. Až keď človek v sebe samom nadobudol schopnosť upravovať svoj vzťah k okolitému svetu, mohol sa mýliť, mohol tým vyvolávať zlé vnútorné útvary orgánov a mohol do seba zasadiť možnosť ochorenia. Pred tým bolo človeku nemožné vyvolávať v sebe procesy chorôb. Keď bolo všetko ešte pod vplyvom božských mocností a síl, keď ešte nezáležalo na ňom, aby viedol svoj život, nebola tu ešte možnosť ochorenia. Preto sa môžeme najlepšie naučiť, aké sú cesty uzdravenia, keď budeme schopní pozrieť späť do dôb, kedy pôsobili božské duchovné sily do človeka a vybavili ho absolútnym zdravím, bez možnosti ochorenia, teda do doby pred prvým vtelením človeka.

Asklépios, syn Apollónov je akýmsi otcom gréckych lekárov. A čo sa nám o ňom rozpráva v gréckom mýte? Otec ho už v mladosti prinesie na pohorie, kde sa môže stať žiakom Kentaura Chirona. A Kentaur Chiron je tým, kto učí Asklépia, otca lekárstva tomu, aké liečivé sily sú v rastlinách a čo sa inak na zemi nachádza ako liečivé sily. Chiron Kentaur, je bytosť, ktorá je nám charakterizovaná ako taká, aká tu bola pred zostupom človeka pred lemurskou dobou: bytosť napol človek, napol zviera. V tomto mýte sa skrýva to, že sú Asklépiovi v zodpovedajúcich mystériách ukázané tie sily, ktoré boli veľkými silami zdravia, ktoré mohli vyvolať zdravie, než človek vstúpil do prvej inkarnácie.

A tak vidíme, ako tento veľký zákon, ako táto veľká duchovná skutočnosť, ktorá nás musí tak zaujímať pri začiatku ľudskej púti na zemi, je vyjadrená aj v gréckom mýte. Práve mýty sú obrazy pre najhlbšie tajomstvá ľudského bytia.