Stvrdnutá pečeň

Keď niekto na chorobu pečene zomrie, položí sa na pitevný stôl, rozreže sa brucho a skúma sa pečeň. Zdá sa, že pečeň je snáď vnútorne trochu stvrdnutá, a premýšľa sa, z čoho to môže byť. Nanajvýš sa ešte premýšľa, čo človek asi jedol, že snáď pečeň mohla byť stvrdnutá následkom zlého jedla. Ale tak ľahké nie je možné chápať prirodzenosť človeka, že máme jednoducho nejakého človeka, že môžeme skúmať jeho pečeň a vedieť, ako to teraz s pečeňou je. Nemôžeme vôbec z pečene spoznať, keď premýšľame len o posledných rokoch človeka, prečo sú také, aké sú. Ak vyrežeme päťdesiatročnému človeku pečeň a zistíme, že je tá pečeň stvrdnutá, potom spočíva vo väčšine prípadov - nie vo všetkých, ale vo väčšine prípadov - vina v tom, že ten človek bol ako celkom malé dieťa, ako dojča, živený nesprávnym mliekom. To, čo sa často objavuje až v päťdesiatich rokoch ako choroba, to má svoju príčinu v celkom skorom detstve.

Ten, kto môže skutočne pečeň skúmať a kto vie, čo pečeň v človeku znamená, ten si môže povedať, že pečeň je u malého dieťaťa ešte svieža, je vo vývoji. Pečeň je ľudským článkom, ktorý je iný ako všetky ostatné ľudské články. Pečeň je niečím zvláštnym. To môžeme vidieť aj zvonka. Keď vezmete nejaký orgán človeka, srdce, pľúca alebo čo chcete, tak môžete povedať: Tento orgán patrí práve celému ľudskému telu. Vezmite nejaký orgán, povedzme napríklad pľúca, tak môžete povedať: Do tejto pravej polovice pľúc vchádzajú červené cievy a vychádzajú opäť cievy modré. Červené cievy, ktoré vchádzajú, tie majú kyslík - ten vidíte prechádzať do tela, a tie modré cievy, tie majú to, čo je spotrebované, tie majú kyselinu uhličitú, ktorá musí preč, musí byť vydychovaná.

Vidíte, že každý orgán - žalúdok, srdce - je tak zariadený, že človek dostáva do týchto orgánov červenú krv a modrá krv vychádza. U pečene je tomu inak. Síce to najprv vyzerá u pečene v podstate tiež tak. Keď tu máme pečeň – pečeň leží pod bránicou na pravej strane ľudského tela, tu máte tiež najprv tú vec tak, že červené cievy vchádzajú a modré vychádzajú. Keby tomu tak bolo, bola by pečeň orgánom ako ostatné ľudské orgány. Ale okrem toho vchádza najmä do pečene ešte veľká cieva, ktorá obsahuje modrú krv, kyselinu uhličitú, čo u žiadneho iného orgánu tak nie je. Vchádza teda do pečene modrá cieva, takzvaná vrátnica, mocná modrá cieva. Tá zásobuje pečeň modrou krvou, teda krvou, ktorá sa stala pre všetky ostatné orgány, pre orgánové procesy nepotrebnou, ktorá sa inak čistí, keď vydychujeme kyselinu uhličitú. Do pečene posielame neustále kyselinu uhličitú. Pečeň potrebuje práve to, čo ostatné orgány musia vyhadzovať.

Pečeň je akýmsi vnútorným okom. Pečeň pociťuje – najmä ak je svieža, u dieťaťa – chuť, ale aj kvalitu mlieka, ktoré dieťa saje z matkinho prstníka. A oveľa neskôr ešte vníma pečeň všetko, čo sa vyžíva v ľudskom tele v potravinách. Pečeň je vnímacím orgánom, okom, mohlo by sa povedať hmatovým orgánom, orgánom pocitujúcim. Pečeň to všetko vníma.