O spoluhláskach

Úsilie o oživenie reči u Rudolfa Steinera vychádzalo - tak sa to aspoň javí zo záznamov z jeho kurzov - v prvom rade z otázky: Je možné zintenzívniť prežívanie a vyslovovanie hlások, aby pohyby vzdušného prúdu, spôsobené rečou, boli čo najvýraznejšie? Ukazuje, že je možné vzkriesiť v ľudskom vedomí druhú a tretiu predmyšlienkovú schopnosť reči - jej symbolizujúci a expresívny účinok. Je k tomu cieľu len treba venovať väčšiu pozornosť účinku jednotlivých hlások. Keď vyslovíme vedome a opakovane niektorú spoluhlásku - tak, že ju zámerne vyšleme do vzdušného priestoru pred sebou - a sledujeme ju pritom s citovou vnímavosťou, môžeme zistiť, že každá od nás vyžaduje iný druh aktivity a tým jednak na nás inak pôsobí, jednak tým vnáša do priestoru iný impulz. Sú to odlišnosti, ktoré sotva zachytíme myšlienkovo ​​a pre ktoré naša reč tiež nemá výstižné výrazy. Reč hlások sa odohráva v inej oblasti ako logickej. Myšlienky, ako bolo už zmienené, môžu nanajvýš vzdialene naznačiť ráz príslušných zážitkov. Ale v charakteristickom spôsobe, ako sa tvoria a prejavujú jednotlivé spoluhlásky, môžeme krok za krokom odkrývať korene symbolizujúce pôsobivosť reči.

Porovnajme napríklad, ako energický náraz potrebujeme pre výslovnosť hlásky (k), a taká hláska (s) plynie s výdychom akoby samočinne, bez námahy. Alebo prežime vírivý, rušný pohyb hlásky (r), a po ňom hladký, upokojujúci zvuk hlásky (m). Cítime, ako každá z tých hlások nás vedie k určitému svojráznemu zážitku? Alebo ešte zreteľnejšie: Sledujme, ako pri vyslovení hlásky (b) sa na okamih vytvorí v ústach uzavretý priestor, pomerne ľahko vycítime, ako táto hláska je schopná vystihnúť skutočnosť obomknutia, objatia, ochranného uzavretia. Tak začneme mať pochopenie pre to, že spoluhlásky poukazujú symbolicky na určité skutočnosti alebo okolnosti sveta. (Len nesmieme chcieť pocit, ktorý takto získame, potom vtesnať do akejkoľvek definície!)

Spoluhlásky pripomínajú intenzívne dojmy, aké kedysi vzchádzali v ľuďoch zo stretnutia s vecami a bytosťami okolitého sveta, a aké by mali vzchádzať v nás aj dnes. Koľko ľudí dnes ešte tuší, že starostlivosť o reč je starostlivosťou o ľudskosť v najvyššom zmysle.