Ďalšie témy

Sviatosti a obrady

Krst zakladá puto medzi človekom narodeným v pozemskom svete a Bohom. Rodičia a krstní sa krstom zaväzujú viesť dieťa kresťanskou cestou k duchu do tej doby, než bude schopné si samo zvoliť svoju náboženskú cestu. Náboženská výchova sa odohráva najskôr v rodine, ale postupom času sa môže dieťa čím ďalej viac zapájať do života zvoru Obce kresťanov. Najskôr sú to sviatky a slávnosti pre deti, potom náboženské vyučovanie a detská bohoslužba (nedeľný obrad pre deti), ktoré deti sprevádzajú do birmovky.

Birmovanie sa koná na prelome detstva a mladosti (okolo 14. - 15. roku života). Birmovaniu predchádza prípravná výuka. Behom nej sa dieťa učí chápať základné myšlienky kresťanstva, aby bolo schopné vo sviatosti birmovania vedome prijať to, čo mu bolo dané krstom. Súčasťou birmovania je obrad posvätenia človeka, kedy deti poi prvý krát prijímajú telo a krv Pána. Tým sa stávajú dospelými pred Bohom.

Obrad posvätenia človeka (sviatosť oltárna, večera Pána, svätá omša) sprevádza človeka po celý jeho život. Dáva mu silu zvládať jeho každodenné úlohy a zápasiť s ťažkosťami života, pomáha mu pôsobiť vo svete v najlepšom zmysle ľudstva. Obrad posvätenia človeka je ústredná sviatosť. Jeho pravidelné slávenie je chrbticou náboženského života zboru a prameňom všetkých ostatných sviatostí.

Sviatosť spovede je predovšetkým prípravou k prijímaniu. Pomáha človeku postaviť sa v mieri a láske pred Božiu tvár. Spoveď sa skladá s rozhovoru s kňazom a zo sviatostného požehnania. Zvlášť v ťažkých chvíľach života môže rada kňaza a spoveďou pripravené prijímanie človeku pomôcť pochopiť svoju životnú situáciu a nájsť silu k ďalšej ceste životom.

Posledné pomazanie pripravuje človeka na vedomé prekročenie prahu smrti z tohto do onoho sveta, pomáha mu nájsť duševný mier a usporiadať jeho vzťah ku svetu. Pohrebné obrady a zádušné omše sprevádzajú dušu zosnulého na jej ceste do duchovného sveta.

Kňažské svätenie završuje prípravu na kňažskú službu v Obci kresťanov. Je sviatosťou, v ktorej sa budúci kňaz zaväzuje plniť svoje kňažské úlohy a zbor veriacich a zhromaždení kňazi ho uznávajú za platného vykonávateľa obradov a sviatostí, za zvestovateľa evanjelia a duchovného pastiera.

Sviatosť manželstva dáva požehnanie a silu zväzku muža a ženy, ktorí sa slobodne rozhodli k spoločnému životu. Poukazuje na životné spoločenstvo muža a ženy v ich rozdielnosti a zároveň rovnosti ako na praobraz všetkých slobodných ľudských spoločenstiev, na ktorom závisí budúce dobro ľudstva.