Dvojníci Duchov národov

Génius reči

Michaelov boj s drakom

Michael

Michaelova nadzmyslová škola

Michaelov nadzmyslový obraz v éterickom tele

Pôvod archanjelov

Striedanie Archanjelov

Sviatok Archanjela Michaela

Svetlo

Génius reči

Archanjelom nenáleží len starosť o vedenie a inšpiráciu osudov národov. Archanjelom vedúcim národ kráčajú bok po boku ďalší, ktorí pôsobia v jazyku národov. Je to bytosť, do ktorej sa človek vžíva a ktorá mu akosi z duchovného sveta dáva silu, aby vyjadril svoje myšlienky, ktoré v ňom ako v pozemskej bytosti existujú sprvu ako mŕtve dedičstvo duchovného sveta. Preto treba v tom, čo sa v reči objavuje ako jej utváranie, hľadať zmysel, ktorý do určitého stupňa dokonca nezávisle na človeku pochádza z duchovného sveta.

Géniovia jazyka zo svojej obsiahlej múdrosti venovali reč jednotlivým národom. Ich múdrosť žije v znení reči, v jednotlivých slovách a hláskach, ktoré ju tvoria. Žije v slovných obratoch a prísloviach, ktoré patria ku každej reči.

V reči, ak ju prežívame, žije niečo skutočne duchovného, a o géniovi reči by sa nemalo hovoriť len obrazne. A v reči sa toho skrýva viac, než koľko jednotlivý človek často rozumie. Spôsob, akým sa v reči spájajú hlásky, teda tóny, písmená a slová, slabiky, má svojho vlastného ducha, tento spôsob má sám o sebe dušu a my do tohto ducha vrastáme.

Jazykoveda nám odhaľuje pohľad na nesmiernu múdrosť, ktorú duchovia jazyka jednotlivým rečiam vtlačili. Preukazuje, že každá reč má vo svojich základoch určité a nezmeniteľné štruktúry, ktoré možno popísať s matematickou presnosťou a formulovať ako vzorce. Pomocou týchto jazykových vzorcov je možné až do všetkých jednotlivostí nejakého jazyka určiť, aké kombinácie hlások a teda i aké zvuky ako základ vnútorného pôsobenia reči môžu v danej reči nastať a aké nemôžu. Jazykovedci objavili, že každá reč je pretkaná sieťou skrytých pravidiel, ktoré určujú jemné hláskové a tým i zvukové vzťahy, na ktorých potom závisí vlastné pôsobenie utvárajúce jazyk. A tieto pravidlá sú pre každý jazyk špecifické.

Veriť, že takúto jazykovú štruktúru možno pripísať náhode alebo nejakému mechanizmu, sa podobá viere v zázraky. Lebo tieto vzorce vstupujú do jazyka najskôr nie ako vzorce, ale ako bezprostredný a nevedomý život, ako formujúca sila.