Inkarnácie Eliphasa Léviho

V čase, keď mexická kultúra veľmi upadala, žila istá individualita, boli tu ešte dozvuky a tiež kult z mystérií. Vo všetkom tom magickom, dekadentnom z mexickej mystérijnej doby žila značne silná individualita, ktorá veľmi dobre vedela, ako je to so životmi Quetsalkoatla, Tetzkatlipoca a Taotla. Obyčajné histórie kultúry obsahujú obvykle sotva viac ako mená. Ale o všetkých týchto bohoch, Quetsalkoatlovi, Tetzkatlipocovi, Taotlovi existovali celkom živé predstavy a vzťahy človeka k nadzmyslovým bytostiam. To zrela individualita, ktorá je tu uvádzaná pomerne skoro. Bez toho, aby medzitým prešla pozemským životom, znovu sa narodila, žila v 19. storočí ako magicky okultný Eliphas Lévi, keď v živote medzi smrťou a novým zrodením prešiel jupiterskou sférou.

V starom Mexiku prijal všetko magické, dávno minulé. V jupiterskej sfére došlo k premene, z toho vyplynula táto zvláštna, ale múdro primitívna múdrosť nižšieho druhu, ako je tomu v knihách Eliphasa Léviho. To isté, čo u Goetheho v jupiterskej sfére dalo vzísť miernemu olympijskému ohňu, tejto vynikajúcej múdrosti pre skorší pozemský život, to u Eliphasa Léviho dáva vzísť šarlatánstvu v rozmanitých kúzelníckych textoch. Smerodajné pre to, čo hviezdy urobia z našej karmy, sú až pozemské životy. Avšak hviezdy - to znamená bytosti, ktoré sú tam, kde hviezdy naznačujú bytie týchto bytostí - pretvárajú v karmu to, čo sa tu na zemi v karmu prispôsobuje.