3. Egyptsko-chaldejsko-asyrsko-babylonská kultúrna epocha

Jej trvanie - 2 907 pr. Kr. - 747 pr. Kr.
Tretia kultúrna epocha poatlantskej doby sa zrodila u národov, ktoré sa pri svojom putovaní nakoniec zhromaždili v Prednej Ázii a severnej Afrike. Vytvárala sa na jednej strane u Chaldejcov, Babylónčanov a Asyranov, na druhej strane u Egypťanov. Oveľa viac ako iné národy prijali do seba z duchovnej vlohy, ktorá je základom schopnosti myslenia a rozumového nadania. Bolo úlohou poatlantského ľudstva rozvíjať v sebe duševné schopnosti. ktoré mohli byť získané prebudenými silami myšlienok a individuálneho cítenia, ktoré nie sú podnecované bezprostredne duchovným svetom, ale vznikajú tým, že človek pozoruje fyzický svet, vžíva sa do neho a spracováva ho. Dobytie tohto sveta onými schopnosťami musí byť považované za poslanie poatlantského človeka. Toto dobývanie pokračuje stupeň po stupni. V egyptskej dobe ešte človek cítil súvislosť s bohmi.

V starej Indii je síce človek svojím duševným rozpoložením už zameraný na tento svet. Pozerá však na neho ako na ilúziu a jeho duch je obrátený k nadzmyslovému svetu. V starej Perzii sa naproti tomu objavuje snaha dobývať zmyslový svet, väčšinou sa však o to pokúša duševnými silami, ktoré sú dedičstvom doby, kedy mohol človek ešte dosahovať duchovného sveta. V egyptskej epoche duša z väčšej časti nadzmyslové schopnosti stratila. Musí skúmať zjavenia duchovna v zmyslovom okolí a pracovať na sebe ďalej objavovaním kultúrnych prostriedkov vyplývajúcich zo zmyslového sveta. Tým, že boli skúmané zákony duchovna za fyzickým svetom, vznikali ľudské vedy.

Človeku týchto národov nebol zmyslový svet už ilúziou, ale zjavoval v horách, moriach, vzduchu, duchovné činy mocností stojacich za ním, ktorých zákony sa snažil poznávať. Egypťanovi bola Zem poľom jeho práce. Nový kultúrny zárodok vychádzal z veľkého vodcu, ktorému sa dostalo školenia v perzských tajomstvách Zoroastera. Išlo o znovuvtelenú osobnosť žiaka Zoroastera. S použitím historického mena môže byť nazývaný Hermes. Tento ľud zameral v pozemskom živote myseľ k fyzickému svetu tak, že mohol zrieť síce len v obmedzenej miere duchovný svet za ním, mohol však poznávať vo fyzickom svete zákony duchovného sveta. Na chaldejsko-babylonskej strane tohto kultúrneho prúdu sa uplatňovalo zameranie ľudskej mysli k zmyslovému svetu viac než na strane egyptskej. Skúmali sa zákony tohto sveta a zo zmyslových obrazov sa pozeralo na duchovné praobrazy. Ľud však zostával v mnohom ohľade v zmyslových zážitkoch. Miesto hviezsneho ducha sa do popredia dostávala hviezda a miesto iných duchovných bytostí ich pozemské obrazy. Len vodcovia dosahovali hlbokých poznatkov o zákonoch nadzmyslového sveta a jeho spolupôsobenia so svetom zmyslovým. Prejavoval sa tu protiklad medzi poznatkami zasvätencov a zmätenou vierou ľudu.

U egyptského národa sa staral Hermes o to, aby sa ľudia behom pozemského života pripravovali k spoločenstvu s Duchom svetla. Pretože však behom tejto doby sa záujmy ľudí medzi narodením a smrťou utvárali už tak, že ľudia mohli len v malej miere prehliadať i skrze závoj fyzického sveta, zostával i duchovný pohľad duše po smrti zakalený. Egyptskú kultúru možno nazvať kultúrou zjavenia. Grécko - rímsku kultúru predchádzala kultúra zjavení, kedy svojou dušou človek mohol spoznávať v mohutných obrazoch a imagináciach to, čo vo veciach žije a tká.