Prijímanie

je posledná časť Obradu, kedy sa prítomnosť mení v stretávanie, vzájomnú účasť a výmenu. Prijímame niečo z bytosti Krista, ale okrem toho prebieha i opačný dej: niečo z nás prijíma i On vo Svoju bytosť. Spolu s nami je i On účastníkom na prelínaní vzájomne pôsobiacich síl a osudových vzťahov, my prijímame v sebe niečo z Neho, ale i On prijíma v Seba niečo z nás, niečo z nášho osudu, z našej viny - "keď počuje kto môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem s ním večerať a on so mnou."

"vojdem k nemu" - to je premieňanie, prítomnosť Krista
"budem s ním večerať" - to je prijímanie, večera Pána

V hlbokom porozumení text dodáva: "a on so mnou." "Ja s ním" a "on so mnou" sú slová, ktoré vyjadrujú vzájomnosť nášho vzťahu ku Kristovi.

Obrad sa tak stáva stretnutím v jeho pravzore. Z hĺbky stretnutia s Kristom, ktoré zažijeme v Obrade posvätenia, môže vyžarovať do nášho všedného života sila, ktorá nás vedie za hranice povrchnosti, ktoré nás obklopujú.