Celková karma ľudstva

V lemurskej dobe bola ľuďom odňatá moc pôsobiť na oheň. Predtým mohol človek oheň ovplyvňovať. Vtedy bol oheň, ktorý je teraz dole, hore. Vtedy ustúpil oheň z povrchu Zeme, ten istý oheň, ktorý vyšiel z praohňa ako extrakt, je neorganický oheň, nerastný oheň dneška. Rovnako tak to bolo so silami, ktoré prechádzajú vzduchom a vodou, a ktoré vášňami ľudí privodili atlantskú katastrofu. Bola to celková karma ľudstva, ktorá vyvolala tieto katastrofy. Ale zostal z toho zvyšok a tento zvyšok vyvolává dozvuky týchto katastrof. Naše výbuchy sopiek a naše z emetrasenia nie sú nič iné ako dozvuky týchto katastrof. Len musíme vziať v úvahu, že nikoho nesmie napadnúť, že možno prikladať treba len nejakú časť viny niekomu postihnutému takou katastrofou a že by nemal byť preto vzbudený súcit v plnom rozsahu s tými, ktorých to postihlo. Antroposof si musí ujasniť, že karma týchto ľudí nemá nič spoločné s tým, čo je jemu umožnené, a že snáď nesmie pomôcť človeku, pretože - povrchne povedané - verí v karmu, verí to, že človek sám privolal túto karmu. To je práve to, k čomu nás karma vyzýva: aby sme pomáhali ľuďom, pretože si môžeme byť istý že naša pomoc potom pre ľudí niečo znamená, čo je do ich karmy zapísané a čím sa ich karma dostáva do priaznivejšieho smeru.

Práve k súcitu nás musí viesť poznanie sveta, ktoré je založené na karme. Tak nás porozumenie pre trpiacich a takoutoú katastrofou postihnutých urobí práve súcitnejšími, pretože naznačuje, že je to celková karma ľudstva, ktorou jednotliví členovia ľudstva majú trpieť a že rovnako tak ako celé ľudstvo takéto udalosti privodilo, má sa tiež celé ľudstvo postarať o to, aby sme taký osud pokladali za svoj vlastný, aby sme pomáhali preto, že vieme: sme vo vnútri karmy ľudstva a čo sa tu zavinilo, to je spoluzavinené nami.