Ahriman zhmotňuje zmyslový svet

Človek môže sám seba spoznať ako "inú bytosť", ktorá nie je v zmyslovom bytí a v tomto zmyslovom bytí sa prejavuje len svojimi účinkami. Ak vedome vstúpi do tohto sveta, potom sa nachádza v oblasti, ktorú možno oproti nej oblasti označiť za oblasť duchovnú. Kým sa človek pociťuje v tejto oblasti, vníma, že stojí mimo okruh, v ktorom sa odohrávajú všetky prežitky a skúsenosti zmyslového sveta. Z iného sveta pozerá späť na svet, ktorý do istej miery opustil. Dospieva však k poznaniu, že ako človek patrí k obom svetom. Zmyslový svet vníma ako istý druh zrkadlového obrazu duchovného sveta, je to však zrkadlový obraz, v ktorom sa deje a bytosti duchovného sveta iba nezrkadlia, ale ktorý, hoci je zrkadlovým obrazom, vedie sám o sebe svojbytný život. Ako keby sa človek videl v zrkadle a tým, že sa vidí, by tento zrkadlový obraz získaval svojbytný život. A človek poznáva duchovné bytosti, ktoré tento svojský život zrkadlového obrazu duchovného sveta spôsobujú. Tieto duchovné bytosti pociťuje ako také, ktoré čo do svojho pôvodu patria k duchovnému svetu, avšak dejisko duchovného sveta opustili a svoju pôsobnosť rozvíjajú v zmyslovom svete. Tak sa človek vidí vo vzťahu k dvom svetom, ktoré na seba navzájom pôsobia. Nazvime tu duchovným svetom horným, zmyslový svet potom dolným.

Charakterizované duchovné bytosti človek v dolnom svete spoznáva tým, že svoj vlastný zorný uhol sám akosi preloží do horného sveta. Jeden druh týchto duchovných bytostí sa človeku javí tak, že v ňom nachádza dôvod, prečo prežíva zmyslový svet ako hmotný, materiálny. Spoznáva, že všetko hmotné je popravde duchovné a že duchovná pôsobnosť týchto bytostí spevňuje, zhutňuje ducha zmyslového sveta v hmotu. Tieto bytosti, ktoré pôsobia toto zhmotňovanie zmyslového sveta, nazývame bytosťami ahrimanskými. S ohľadom na tieto ahrimanské bytosti sa však ukazuje aj to, že ich pravlastnou oblasťou je nerastná ríša. V nerastnej ríši panujú tieto bytosti tak, že v nej dávajú plne najavo, čím zo svojej povahy sú. V rastlinnej ríši a vo vyšších prírodných ríšach uskutočňujú niečo iné. Čo, to je pochopiteľné až vtedy, ak vezmeme do úvahy oblasť elementárneho sveta. Aj tento elementárny svet sa pri pohľade z duchovnej oblasti javí ako zrkadlenie tejto duchovnej oblasti. Avšak svojbytnosť zrkadlového obrazu v elementárnom svete nie je zďaleka tak veľká ako svojbytnosť fyzického zmyslového sveta. V elementárnom svete nepanujú duchovné bytosti ahrimanského druhu toľko ako v zmyslovom svete. Tieto ahrimanské bytosti však z elementárneho sveta uplatňujú okrem iného pôsobenie, ktoré sa prejavuje v záhube a smrti života. Možno priamo povedať, že úlohou ahrimanských bytostí vo vyšších prírodných ríšach je privodzovat smrť. Nakoľko smrť patrí k nevyhnutnému poriadku bytia, úloha ahrimanských bytostí má pôvod v tomto poriadku.

Ak však človek pozoruje pôsobnosť ahrimanských bytostí z perspektívy duchovnej oblasti, zistí, že s ich pôsobením v dolnom svete súvisí ešte niečo iné. Ak majú svoje dejisko v dolnom svete, necítia sa byť viazané poriadkom, ktorý by ich silám patril, ak by pôsobili v hornom svete, v ktorom majú svoj pôvod. V dolnom svete usilujú o svojbytnosť, akú by v hornom svete nikdy nemohli mať. To sa prejavuje najmä v pôsobnosti ahrimanských bytostí na človeka, nakoľko človek tvorí najvyššiu prírodnú ríšu zmyslového sveta. Usilujú o to, aby osamostatnili ľudský duševný život, nakoľko je viazaný na zmyslové bytie človeka, aby ho vytrhol z horného sveta a úplne ho začlenili do svojho vlastného sveta. Človek ako mysliaca duša má pôvod v hornom svete. Mysliaca duša, ktorá si osvojí schopnosť zrenia, do tohto horného sveta tiež vstupuje. Myslenie, ktoré sa rozvíja v zmyslovom svete a je na zmyslový svet viazané, v sebe má niečo, čo treba označiť ako vplyv ahrimanských bytostí. Tieto bytosti chcú dať zmyslovému mysleniu v rámci zmyslového sveta určitý druh trvalej existencie. Keďže ich sily prinášajú smrť, chcú mysliacu dušu smrti vyrvať a do skazy chcú nechať vplynúť len ​​tú druhú bytostnú časť človeka. Ľudská sila myslenia však má čo do svojich intencií zostať v zmyslovej oblasti a prijať existenciu, ktorá má byť stále podobnejšia ahrimanskej prirodzenosti.

Opísané skutočnosti sa v dolnom svete prejavujú len svojim účinkom. Človek môže usilovať o to, aby sa vo svojej mysliacej duši nechal preniknúť silami, ktoré uznávajú duchovný svet a vedia, že v duchovnom svete žijú, sú. Môže sa však tiež svojou mysliacou dušou od týchto síl odvrátiť a svoje myslenie používať len k tomu, aby sa zmocňoval zmyslového sveta. Zvody k tomu pochádzajú od ahrimanských síl.