Ahrimanská škola a vznik kníhtlače

Na Zemi boli vtelené duše, cítiace zvláštnu skutočnosť, že úplne jednoduchí ľudia, ktorí cítili desivosť tejto situácie: opustenosť ľudstva Michaelovou vládou a impulzy vystupujúce zdola s démonickými duchovnými výparmi, ktoré si chcú podmaniť inteligenciu. Ten, komu je dané zvestovať pravdu Michaelovu, v istom ohľade cíti, že stojí na pravom mieste, ak zápasí o nájdenie výrazu alebo formulácie pre to, čo je Michaelovou múdrosťou. Cíti dokonca, že stojí na pravom mieste ešte aj vtedy, keď vlastnými rukami túto Michaelovu múdrosť zapisuje, do formy zapisovaného, do toho, čo robí, tu totiž vplýva to, čo je zo spirituálneho sveta s človekom spojené. Hoci to človek musí zniesť a patrí to k našej dobe, je s tým spojený pocit niečoho desivého, ak človek vidí, ako sa Michaelova múdrosť, ktorú by rád aj zapísal a ako niečo určeného na čítanie oznámil ľuďom, rozmnožuje mechanickým spôsobom v tlačených knihách. Človek, ktorý s tým, čo mu je dané zvestovať, vstúpi do duchovného života, má voči tlačenej knihe pocit niečoho desivého.

Písmeno je posledným výronom duchovného života. Je ním natoľko, nakoľko v kontinuálnom deji plynie skrze človeka z ducha. Ahrimanskou duchovnou mocou sa stáva vtedy, ak je mechanicky fixované, ak je fixované akosi z druhej strany sveta, ak predstupuje pred ľudské zraky ako tlačené písmeno. Je totiž zvláštne, že práve ahrimanská škola - založená ako protichodná voči Michaelovej a pôsobiaca v 15., 16., 17. a 18. storočí - sa v Európe postarala o vznik kníhtlače, so všetkým, čo s tým je spojené. Z kníhtlače môžu vyvierať démonické sily, ktoré sú priamo spôsobilé na potieranie Michaelovho panstva.