Ahriman - učiteľ darwinizmu

Ahrimanské bytosti pracujú na tom, aby v človeku usmrtili vedomie jeho duchovnosti. Snažia sa mu vštepiť názor, že je vlastne len dokonale utvorené zviera. Ahriman je veľký učiteľ materialistického darwinizmu. Je aj učiteľom všetkého technického a praktického konania v pozemskom vývoji, ktoré nechce dovoliť nič iné, než vonkajší zmyslový život človeka, ktorý chce mať len všade rozšírenú techniku, aby človek uspokojoval svoje potreby ako jedlo, pitie a iné rovnako ako zviera, len oveľa rafinovanejšie. Ahrimanskí duchovia v našej dobe usilujú voči duši vedomej (a síce všelijakými rafinovanými prostriedkami vedy) o to, aby usmrtili a zatemnili v človeku vedomie, že je verným obrazom božstva.

V skorších dobách by sa nebolo darilo ahrimanským duchom zatemňovat ľuďom pravdu naznačeným spôsobom. Pretože ešte počas doby grécko - latinskej, ale oveľa viac v skorších dobách, kedy mal človek ešte atavistické jasnovidectvo, kedy mal ešte obrazy, nezáležalo na tom, ako človek myslel, mal vo vedomí obrazy a týmito obrazmi nazeral do duchovného sveta. Nech by mu bol Ahriman vnukol čokoľvek o jeho postavení medzi zvieratami, nemalo by to pre jeho životný postoj žiadny význam. Myslenie sa stalo mocným (dalo by sa povedať, vo svojej bezmocnosti mocným) až v našom piatom poatlantskom veku od 15. st. Až od tejto doby je myslenie spôsobilé na to, aby uviedlo dušu vedomú do oblasti ducha, ale zároveň na to, aby jej zabránilo vo vstupe do duchovného sveta. Až teraz prežívame dobu, keď teoretická veda zbavuje človeka vedomým spôsobom jeho božskosti a skúsenosti zo styku s božským svetom. To je možné len vo veku duše vedomej. Preto usilujú ahrimanskí duchovia o rozširovanie tých náuk o človeku, ktoré zatemňujú jeho božský pôvod.