Umŕtvovanie potravín v človeku a ich znovuožitie

Aby sa človek udržal pri živote, musí do svojho organizmu prijímať látky prírody z ríše živočíšnej, rastlinnej a sčasti aj minerálnej. Ale to, čo človek prijíma zo svojho vonkajšieho okolia, to v ľudskom organizme podlieha mohutnej premene. Keď nejaké potraviny prijímame obvyklou cestou, najviac snáď pripravené varením, najprv ich dostávame do svojho organizmu tak, ako sú prvotne v prírode, ktorá nás obklopuje. Mimo to svojím dýchaním dostávame do seba vzduch tiež v tom stave, ako je práve v našom okolí. A nielen vzduch, ale tiež potraviny musia byť v našom organizme podrobené mohutnej premene, aby mohli náš organizmus vypĺňať, aby sa v našom organizme stali akosi ľudskými.

Tým, že do seba potraviny prijímame len trochu upravené a spracovávame ich, sú už trochu zmenené voči tomu, čím sú v okolí. Tým, čím sa v nás potraviny stávajú, tým by sa nikdy nemohli stať pôsobením vonkajších vplyvov. Látky, ktoré tvoria našu stravu, môžeme spracovávať najrôznejším spôsobom v chemických laboratóriách. Tam sa ale nedeje to, čo sa s potravinami deje, keď ich privádzame až do svojho žalúdka a odtiaľ do svojho zažívacieho aparátu. Tu sa potraviny stávajú niečím iným, než sú navonok.

Nastáva pre nich to, že je z nich akosi odstránená akákoľvek stopa vonkajšieho života. Keď ľudia požívajú mäso, ktoré pochádza z vonkajšieho okolia, zo zvieracej ríše, predbežným a ďalším trávením najprv vyháňajú von všetko to, čo tieto potraviny znamenajú vo zvieracích telách. Tiež musí byť vyhnané všetko to, čo v sebe majú rastlinné potraviny ako život. Ako vonkajšie látkové substancie prijímame len minerálne časti. Keď ku svojím jedlám napr. pridávame soľ, ktorá je už navonok minerálnou substanciou, tak sme už prijali niečo mŕtveho, keď pridávame cukor, ktorý aj keď pochádza z organickej ríše, predsa len je dovedený tak ďaleko, že bol učinený mŕtvym. Oboje v nás prekonáva len tú najmenšiu premenu, len tú premenu, ktorú by sme mohli aj uskutočniť navonok laboratórne. Ale všetko to, čo do nášho organizmu prichádza zo zvieracej a rastlinnej ríše, musí byť najprv dôkladne umŕtvené.

Predbežné umŕtvovanie uskutočňujeme už varením a iným tepelným spracovaním potravín. Takže keď potraviny prekonali istý vnútorný vývoj až k črevu, keď dospeli do týchto dolných zažívacích orgánov, je z nich v podstate už vyhnané všetko to, čím sú zvonka tým, že zvieracie potraviny sú podrobené astrálnemu a éterickému telu zvieraťa, že rastlinné potraviny sú podrobené éterickému telu rastliny atď. Na ceste od úst až do čriev musí byť najprv postarané o to, aby všetky potraviny boli mŕtve.

Ale na ceste, kedy potraviny potom prichádzajú k žľazovitym orgánom, ktoré ich prevádzajú z čreva do lymfatických ciev a do ciev krvných, musia byť potraviny znovu oživené. Potraviny sa v nas najprv musia stať mŕtvymi a potom musia byť znovu oživené. Vo svojom ľudskom organizme nemôžeme znášať pokračovanie toho života, ktorý existuje vo zvierati, z ktorého tie potraviny berieme, alebo ktorý existuje v rastline. Étericno a astrálno, ktoré potraviny obsahujú, sa najprv musia odstrániť. A to, čo takto prijímame, potom musí byť opäť prijaté naším vlastným éterickým telom, aby to mohlo byť opäť oživené.