Ilúzie mystikov

Mnohí mystici neprenikajúci úplne do hĺbky sa oddávajú ilúziám. Domnievajú sa, že viac menej temným vnútorným výcvikom môžu dospieť k vnútornému poznaniu toho, čo je ako vyššie božstvo základom sveta. Títo poloviční alebo štvrtinoví mystici často hovoria o tom, ako sa v nich rozsvietilo vnútorné duševné svetlo, ako duchovne videli to alebo ono.

Ten, kto pri sebapozorovaní postupuje naozaj presne a uprimne, však uvidí, že veľa mystických vízií nevychádza z ničoho iného než z vonkajších zmyslových zážitkov, ktoré sa časom premenili. A akokoľvek to možno znie paradoxne, môže tu byť nejaký štyridsaťročný mystik, ktorý si bude myslieť, že má bezprostredný imaginatívno-vizionársky vnem napr. mystéria na Golgote, keď vnútorne, duchovne, toto mystérium uvidí. Cíti sa potom vnútorne nesmierne povznesený. Ten, kto môže sledovať jeho život, vidí ako prebiehal pozemský život tohto štyridsaťročného mystika, a zistí, ze ako desaťročný chlapec videl na návšteve, na ktorú ho vzal jeho otec, niekde malý obrázok, ktorý sa týkal mystéria na Golgote a spôsobil vtedy v jeho duši nepatrný dojem. Tento dojem v nej však zostal, premenil sa, zostúpil hlboko do základov duše a v 40. roku života sa vynoril ako veľká mystická vízia.

Obvyklé sebapoznanie väčšinou obsahuje len premenené vonkajšie dojmy a pravé sebapoznanie musí byť hľadané prostredníctvom vnútorného vývoja, dosahovaním duševných síl, ktoré v duši predom nie sú.