Zatmenie Slnka a zemetrasenie počas mystéria Golgoty

Keď sa jasnozrivo obzrieme za udalosťou na Golgote, objaví sa pred jasnozrivým pohľadom určitý druh zatemnenia Zeme. A pocítime, ako sa v tomto významnom okamihu, trvajúcom celé hodiny, zatmelo fyzické Slnko nad palestínskou krajinou, nad miestom zvaným Golgota. Budeme mať rovnaký dojem, aký si ešte teraz môže duchovnovedný školený zrak overiť, keď pozoruje vonkajšie fyzické zatmenie Slnka. Duševnému zraku človeka sa celé jeho okolie počas takého viac či menej silného zatmenia Slnka javí nasledovne:
Keď sa pre fyzický život fyzický svit Slnka zatemní Mesiacom vstupujúcim pred Slnko, získame pocit, že je to niečo uplne iné, ako keď Slnko v noci nesvieti. Počas zatmenia Slnka je pre pozorujúci duševný zrak pohľad na okolitú krajinu iný ako počas obyčajnej noci. Počas zatmenia Slnka cítime niečo ako povstávanie skupinových duší rastlín a zvierat a naopak akési utlmenie všetkej fyzickej telesnosti rastlín a zvierat. Nastáva niečo ako zjasnenie všetkého, čo je duchovné, čo predstavuje skupinovú duševnosť.

To sa do značnej miery ukáže, keď sa jasnozrivý zrak v spätnom pohľade pozrie na onen okamih v evolúcii Zeme, ktorý označujeme ako mystérium na Golgote. Znamením všetkého vedenia, ktoré ľudstvo zhromaždilo, ku ktorému sa pozdvihlo v predkresťanskej dobe, je Mesiac, ktorý z pozemského hľadiska prechádza vesmírom. Je ním preto Mesiac, že ​​pre všetko vyššie poznanie ľudstva toto poznanie neprinášalo objasnenie, rozlúštenie záhad, ale toto vyššie poznanie zatemňovalo, tak ako Mesiac zatemňuje Slnko, ak dôjde k zatmeniu. To čítame, ak čítame okultné písmo Slnka zatemneného Mesiacom.

Vtedy vieme: Všetko poznanie vtedy nevystupovalo tak, aby svetové záhady vyjasňovalo, ale zatemňovalo. A jasnozrivý človek cíti zatemnenie vyšších spirituálnych oblastí sveta poznaním starej doby, ktoré sa postavilo pred skutočné poznanie ako Mesiac pred Slnko pri jeho zatmení. Vonkajší prírodný úkaz sa tak stáva výrazom toho, že ľudstvo dosiahlo stupeň, na ktorom sa poznanie čerpané zo samotného ľudstva stavia pred vyššie poznanie ako Mesiac pred Slnko pri jeho zatmení. Vidíme, že duševné zatemnenie ľudstva v priebehu evolúcie Zeme je vpísané do kozmu znamením okultného písma, ako zatemnenie Slnka v okamihu mystéria na Golgote. Súčasné vedomie môže pociťovať ako urážku, keď niečo také vyslovíme, pretože už nemá najmenšie pochopenie pre pôsobenie spirituálnych síl vo vesmíre, síl súvisiacich s tým, čo ako sily pôsobí v ľudskej duši. Mesačným poznaním nastalo zatemnenie vyššieho slnečného posolstva.

A potom až človek prečíta toto okultné písmo sa pred jasnozrivým vedomím vynorí obraz kríža vztyčeného na Golgote a na ňom visiaceho Ježišovho tela medzi dvoma lotrami. A vynorí sa obraz snímanie z kríža a ukladania do hrobu. Teraz sa objavuje druhé mocné znamenie, ktorým akoby opäť bolo vpisované do kozmu niečo, čo musíme prečítať, aby sme to pochopili, ako symbol toho, čo sa udialo v evolúcii ľudstva. Sledujeme obraz Ježiša sňatého z kríža a ukladaného do hrobu, a keď zameriame na toto dianie duševný zrak, zažijeme v duši otras podobný zemetraseniu, ktoré sa vtedy odohralo. Ono zemetrasenie bolo dôsledkom zatemnenia Slnka. To zemetrasenie otriaslo hrobom, do ktorého bolo uložené Ježišovo mŕtve telo, a bol strhnutý kameň, ktorý na ňom bol položený. Zem sa rozostúpila a prijala mŕtve telo. Ďalšími otrasmi sa rozsadlina nad mŕtvym telom opäť uzavrela. A keď ráno prišli ľudia, bol hrob prázdny, pretože Zem prijala Ježišovo mŕtve telo; len kameň tu ležal, odhodený stranou.

Sledujme ešte raz túto radu obrazov! Na kríži na Golgote skonává Ježiš. V kraji prepuká temnota. Do otvoreného hrobu je ukladané Ježišovo mŕtve telo. Zem sa otriasa a Ježišovo mŕtve telo je prijaté Zemou. Rozsadlina vzniknutá zemetrasením sa uzatvára, kameň je odvrhnutý stranou. To všetko sú skutočné udalosti. Toto zatemnenie a zemetrasenie boli vo vonkajšom zmysle bežné prírodné úkazy, ale jasnozrivo sledované, sú to mocné znamenia okultného písma.