Hmota je zhustený duch

Duchovný stav je základom toho, čo sa až potom zhusťuje a vzniká. Hmota je zhustený duch. Predstavte si, že má niekto pred sebou priehľadný vzduch, do ktorého vstúpi útvar mračna ako účinok ochladenia. To, čo bolo predtým vodnou parou a bolo neviditeľné, zmení sa vo vodu. Môže to pokračovať: Voda zmrzne v ľad. Ľad padá v kusoch dolu. Dajme tomu, že niekto povie: To, že predtým bola voda rozdelená vo vzduchu je hlúposť, nezmysel. Nič som z toho nevidel! Prvé, s čím som sa stretol, boli oblaky. Potom príde niekto, kto nemôže vidieť ani oblaky, ktorý vidí len zamrznutú vodu, vzniknutý ľad. Keď mu poviete: Čo je tu dnes ako ľad, to už tu bolo skôr ako voda, môže odpovedať: Nič iné som nevidel, len ľad a inak nič.

V tomto zmysle sa vytýka fantastika duchovnému vedcovi, ktorý hovorí: Najprv tu človek nebol hmotne, ani v éterickom stave, ale bolo tu astrálne telo a ja. Skôr než boli na Zemi zvieratá, skôr ako rastliny, predtým než vznikli nerasty bol na Zemi človek ako duchovná bytosť. Najskôr sa Zem skladala iba zo sústavy duchovných ľudí, ktorí sa skladali z ja a astrálneho tela. To je počiatok našej Zeme. Ako je voda rozpustená vo vzduchu neviditeľná, a potom sa zhustí do oblakov, tak sa kedysi zhustila astralita v éterično. Teraz tu boli v ďalšom priebehu zemského vývoja ľudia, ktorí mali ja, astrálne a éterické telo. Nakoniec vzniklo fyzické telo, ako najhustejšia časť ľudskej bytosti tak, ako sa utvoril ľad z vody, voda z vodnej pary. Tak máme postup zemského vývoja: Najprv je tu človek ako duchovná bytosť, potom ako bytosť éterická a až nakoniec vykryštalizuje duchovné ľudské fyzické telo.

Zachyťme obraz zhusťujúcej sa vodnej pary. Dajme tomu, že by ste mali nejakú vodu. S touto vodou by ste umelo zaobchádzali tak, že by jej stredná časť zmrzla. Dajme tomu, že by ste mali veľa takých vôd, ktorých časť uprostred zmrzne. Vznikne teda veľa takých ľadových jadier. A teraz by sa stalo niečo zvláštne: Z niekoľkých týchto vôd by vypadol kúsok ľadu a zostal by sám pre seba len potiahnutý troškou vody, zatiaľ čo materská substancia, voda, z ktorej vznikol ľad, by sa stiahla. U ostatných vôd zostanú ľadové jadrá vo vode a mrznú ďalej. Viac vody sa pretvára v ľad, vznikajú väčšie ľadové jadrá. U niektorých takto vzniknutých útvarov vypadnú väčšie ľadové jadrá a nechajú si trochu vody, zatiaľ čo materská substancia sa od nich oddelí. To potom pokračuje. Tieto hrudky ľadu vystupujú na vyššie stupne, to znamená, že vytvárajú z vody viac ľadu. To sa deje neustále, až nakoniec hrudy ľadu pretvoria všetku vodu v ľad a ich materská substancia je akosi len medzi pórmi ľadu.Tento obraz nechajte vzniknúť vo svojej duši pre priebeh zemského vývoja od počiatku Zeme až do našej doby.

Na začiatku si myslite naše zemské bytie ako duchovnú bytosť a existujúce len ako duchovná bytosť. Začneme najskôr vykryštalizovávať malú, bezvýznamnú časť, ktorá hustne. Sú isté bytosti, ktoré zostanú ako ľadové jadrá stáť na skoršom stupni tým, že sa oddelia od svojej duchovnej materskej substancie. To sú tie najnedokonalejšie zvieratá, ktoré kedysi vznikli tak, že sa z človeka malá časť zmaterializovala a zhustla. Ostatní ľudia sa vyvíjali ďalej na vyššie stupne. Opäť z duchovnej materskej substancie vypadli vyššie zvieratá. A ako ľad z vody, vyvíjali sa v priebehu zemského vývoja stále diferencovanejší tvorovia, dokonalejšie a dokonalejšie sa vyvíjajúce fyzické útvary až k dnešnému človeku, ktorý je vo svojom vonkajšom výraze obrazom duchovných vlôh a možností, ktoré boli vo svojom pôvode obsiahnuté už v duchu na počiatku Zeme, to znamená v astrálnom tele človeka. A ako vám hrudy ľadu, veľké hromady ľadu, ktoré vypadli, predstavujú etapy vývoja, ktorý zaostal, tak vám všetky bytosti, ktoré sú menej dokonalé než človek, celá zvieracia a rastlinná ríša, predstavujú zaostávajúce etapy ľudského vývoja na Zemi. Človek ako duchovná bytosť na Zemi je prvorodeným, A ako duchovná bytosť, postupne zo seba v etape za etapou vykryštalizoval materiálnosť. V každej etape zostali stupňovito podradné bytosti, takže musíme vidieť v celej rade menej dokonalých zemských bytostí nie predchodcu človeka, ale naopak zaostalých potomkov duchovného človeka. Sú to zaostalí bratia, zaostalé bytosti na predstupňoch, ktoré sa dostali do dekadencie tým, ze vo svojom živote nepokračovali až do našej doby.

Keď pozorujeme vývojovú radu, vidíme, že niektoré články vypadli. Keby si niekto mohol postaviť stoličku do vesmíru a pozerať na hyperborejského človeka, musel by vidieť vonkajší fyzický obraz, ktorý ukazuje duchovný vedec: ako človek najskôr nechal späť nedokonalé zvieratá a potom stále dokonalejšie a dokonalejšie. Človek vznikol vo svojej dnešnej podobe najneskôr ako najmladší z tvorov, duchovne je prvorodeným, duchovne predchádza všetky bytosti. Z človeka sa vyvinuli všetky ostatné bytosti, ktoré akosi odpadli na predchádzajúcich vývojových stupňoch človeka, ktoré predstavujú všetko vylúčené vývojom ľudstva, Tak sa v bytosti Zeme odvodzuje všetko nedokonalé z vyššieho. To vyššie, pôvodné, nie je v našej fyzickej podobe, ale v duchu.