Vedomie astrálnych bytostí

Tieto bytosti nepociťujú samy seba - svoje ja - tak, ako sa pociťuje človek v zmyslovom svete, toto ja prenikajú oveľa viac než človek svojím chcením, ony sa chcú. Svoje bytie pociťujú ako niečo, čo si svojou vôľou samy dávajú. Naproti tomu voči svojmu mysleniu nemajú pocit, že vytvárajú svoje myšlienky, ako ich vytvára človek, svoje myšlienky cítia ako vnuknutie, ako niečo, čo nie je v nich, ale vo svete, a čo zo sveta žiari do ich bytosti. Pre tieto bytosti tak nikdy nemôže nastať pochybnosť o tom, že ich myšlienky sú zrkadlením myšlienkového poriadku rozliateho svetom. Ony nemyslia svoje myšlienky, myslia myšlienky sveta. Svojím myslením žijú tieto bytosti v myšlienkach sveta, chcú však samy seba. Ich citový život je utváraný úmerne tomuto ich chceniu a mysleniu. Cítia sa ako článok celku sveta, a cítia nutnosť chcieť sa tak, ako to tomuto celku sveta odpovedá.

Keď sa duchovne vidiaci človek vžíva do sveta týchto bytostí, dospieva k prirodzenej predstave svojho vlastného myslenia, cítenia a chcenia. Tieto ľudské duševné schopnosti by sa v elementárnom svete v éterickom tele nemohli rozvinúť. Ľudské chcenie by v elementárnom svete zostalo len slabou silou, ľudské myslenie potom svetom rozplývajúcich sa, mihajúcich sa predstáv. Pocit ja by sa tu nedostavil vôbec. K tomu všetkému je pre človeka nevyhnutné, aby bol odetý fyzickým telom. V tomto svete ešte mnohé pripomína fyzický svet. V duchovnom svete sú už nové pomery.