Astralita a jedovaté rastliny

Musíme robiť veľký rozdiel medzi rastlinami, s ktorými sa stretávame v pozemskej oblasti. Vezmime si napríklad fialku a porovnajme ju s ľuľkovcom. Fialka bude pred naším duševným zrakom stáť úplne otvorená, ak budeme vo svete, ku ktorému fialka patrí, teda vo svete prázdneho, bdiaceho vedomia. Inak je tomu u ľuľkovca, ktorý vťahuje svoju bytostnosť ešte z iných svetov. Bežnú rastlinu poznávame tak, že vidíme, ako má fyzické telo, má éterické telo, a potom vidíme, že okolo kvetu a plodu sa to hemží všeobecnou astralitou v kozme. Tak je tomu u takých rastlín, ako u fialky. U takej rastliny, ako je ľuľkovec, je to iné. Tu rastlina rastie, má svoj kvet, vo vnútri sa vyvíja plod. Tu však vstupuje do plodu astralita. Fialka vyvíja plod iba v éterične. Ľuľkovec plodom nasáva astralitu. Tým sa stáva jedovatým. Všetky rastliny, ktoré v niektorej zo svojich častí nasajú z kozmu astralitu, sa stávajú jedovatými. To znamená, že to isté, čo dáva zvieraťu astrálne telo, keď sa to do neho dostane, čo teda zviera vnútorne utvára tak, že je z neho pociťujúca bytosť, to isté robí z rastliny, keď to do nej vstúpi, rastlinu jedovatú.

To je veľmi zaujímavé, pretože môžeme povedať: Naše astrálne telo v sebe nesie sily, ktoré sa ukazujú ako jed, ak sa dostanú do rastliny. A tak tiež musíme jed ponímať. K vnútornému poznaniu jedu dospejeme len vtedy, ak budeme vedieť, že ako ľudia máme vo svojom astrálnom tele vlastne sily všetkých jedov, ktoré existujú, pretože to patrí k povahe človeka. Keď pre každý svet rozvinieme to správne vedomie, vidíme vo fialke bytosť, ktorá zostáva vo svojom správnom svete a ktorá nič nepriťahuje z iného sveta, ktorý je jej cudzí. U ľuľkovca vidíme, že niečo priťahuje zo sveta, ktorý je mu cudzí. Ľuľkovec si privlastňuje niečo, čo vlastne rastlina mať nesmie, čo má mať ešte len zviera. A tak je tomu u všetkých jedovatých rastlín. Privlastňujú si to, čo ako rastliny mať nemajú, ale čo náleží zvieraťu.