Sv. Augustín

Plná sila boja, ktorá sa odohrávala v dušiach kresťanských vyznávačov pri prechode z pohanstva k novému náboženstvu, je vidieť v osobnosti Augustína. Prechádza pohanskými a polokresťanskými predstavami. Pre neho bolo isté, že v Kristovi sa vo vonkajšom svete zjavilo to, čo hľadá mysta v mystériách. Jeden z jeho významných výrokov je: "Čo sa v prítomnej dobe nazýva kresťanským náboženstvom, bolo už v predchádzajúcich dobách a nechýbalo ani v počiatkoch ľudského pokolenia, až sa objavil Kristus v tele, odkedy pravé náboženstvo, ktoré bolo už predtým, obdržalo názov kresťanstvo." Pre tento druh predstáv boli možné dve cesty. Jedna z nich je tá, ktorá si povie: "keď vyvinie v sebe ľudská duša takú silu, ktorou sa dostane k poznaniu svojej pravej bytosti, potom keď pôjde len dostatočne ďaleko, príde tiež k poznaniu Krista a všetkého toho, čo s ním súvisí." To by bolo mysterijné poznanie obohatené Kristovou udalosťou. Druhú cestu nastúpil Augustín a skrze ňu sa stal veľkým vzorom svojím nasledovníkom. Spočíva v tom, že sa vývoj vlastných duševných síl v určitom bode uzavrie, a predstavy súvisejúce s Kristovou udalosťou sa berú z písomných záznamov tejto udalosti a z ústnych podaní. Prvú cestu Augustín odmietal ako pochádzajúcu z duševnej pýchy, druhá bola pre neho cestou pravej pokory.

Pramene svojej náuky o pravej forme kresťanskej mystiky našiel sám v sebe. Ale pretože mal v sebe len Kristovo éterické telo, bolo jeho ja podrobené omylu a mohol sa stať hračkou vášní. Preto prepadal tiež omylom a prežil všetky štádiá pochybností vo vzťahu ku Kristovej náuke.