4) Životný éter

pôsobí v pevnej látke. Bez sily prebúdzajúcej život, čo je vlastnosť životného éteru, by existencia pevnej látky zanikla a mohla by sa len rozpadnúť. Na pevných látkach môžeme pozorovať vždy len vonkajšiu stranu, aj keby sme ju mnoho krát rozrezali. Pevná látka sama osebe zostáva nepreniknuteľná a neschopná ďalšieho vývoja v čase a vlastne by vypadla z času. Životný éter je však schopný pevnú látku zvnútra oživiť a podriadiť ju vyššiemu procesu a zanecháva v nej odtlačok duchovného impulzu, ktorý sa usiluje o fyzické uskutočnenie. Tak vznikajú telesá a organizmy, ktoré sú odtlačkom duchovnej skutočnosti. Telesá sú individuálne a každé ľudské telo má až do bunkovej štruktúry vlastnú pečať. Na schopnosti tela rozlišovať vlastné látky a látky cudzorodé je vlastne založený imunitný systém tela.

Životný éter vedie tento proces k zakončeniu, k bodu smrti. Pochopiteľné nefunguje náhodne a ľubovoľne, ako keď napríklad zapíname alebo vypíname ventilátor. Zákonitosť konečného procesu je možné zistiť, až keď dôjdeme k vnútornému obrazu celého procesu, to znamená k obrazu identity stvorenia. Životný éter teda musí zahŕňať aj začiatok procesu, na ktorý pôsobí v rôznych okamihoch, aby realizoval identitu impulzu. Až keď dokážeme prehliadnuť celý proces, môžeme určiť, kedy končí. Znamená to teda, aby sme si uvedomovali dôvod, zmysel a identitu procesu. Preto je tento druh éteru tiež nazývaný éterom zmyslu alebo éterom slova. V slove je predsa vždy ukrytý zmysel.