Štrnásť pokolení

Ak sa malo fyzické telo človeka stať sa vhodnou nádobou pre Zoroastera, potom sa nesmelo zdokonaľovať len fyzické telo. Je totiž nemožné, aby sa zlepšilo len fyzické telo človeka samo pre seba, vytrhnuté z celého človeka. Fyzickým dedením sa museli postupne zlepšiť všetky tri schránky. Čo možno vštiepiť fyzickému, éterickému a astrálnemu telu cestou fyzickej dedičnosti, to mu muselo byť dané v postupných pokoleniach. Vo vývoji vládne istý zákon. Človek sa vyvíja v čase od narodenia až do šiesteho, siedmeho roka, do tejto doby patrí vývoj tela fyzického. Vývoj éterického tela patrí do doby od šiesteho, siedmeho roku až do štrnásteho, pätnásteho, potom až do dvadsiateho prvého, dvadsiateho druhého roku sa vyvíja telo astrálne. To je zákonitosť vývoja jednotlivého človeka, označená číslom sedem. Podobná zákonitosť platí pre vývoj ľudstva, pre vývoj jeho vonkajších schránok skrze generácie.

Ale dedičnosť neprebieha tak, že prechádza z jedného človeka na najbližšieho potomka, priamo z jednej generácie na ďalšiu. Vlastnosti, o ktoré ide, nemôžu prejsť priamo z otca na syna, z matky na dcéru, ale len z otca na vnuka, teda na druhú generáciu, potom na štvrté pokolenie atď. Nemôže sa teda dedičnosť vyžiť priamo. Dedičnosť generácií bola by daná číslom sedem, pretože však dedičnosť preskočí vždy jeden článok, riadi sa v skutočnosti číslom štrnásť. Základ Abrahámovej fyzickej telesnosti, mohol dospieť k svojej výške po štrnástich generáciách. Keď malo však tým byť ovplyvnené aj telo éterické a astrálne, musel vývoj, ktorý u jednotlivca pokračuje od siedmeho až do štrnásteho roku, prejsť ďalšími siedmimi alebo vlastne štrnástimi generáciami. A čoho človek nadobúda vývojom v ďalších siedmich rokoch - od štrnásteho roku nahor - to muselo prejsť opäť v štrnástich pokoleniach. Základ fyzickej organizácie praotca Abraháma sa musel vyžiť v trikrát siedmich, vlastne v trikrát štrnástich generáciách. Potom bolo ním uchvátené telo fyzické, éterické a astrálne. Človek môže dedičnosťou, radom generácií, trikrát štrnástimi generáciami, v štyridsiatich dvoch pokoleniach úplne zušľachtiť v tele fyzickom, éterickom a astrálnom to, čo dostal Abrahám v prvom založení.

Keď postupujeme od Abraháma trikrát štrnástimi generáciami, dôjdeme k ľudskému telu, ktoré je úplne preniknuté tým, čo bolo u Abraháma prvým základom. A až také telo Zoroaster potreboval pre svoje stelesnenie. To nám tiež hovorí pisateľ Matúšovho evanjelia. A v prehľadnom zozname pokolení výslovne naznačuje, že vypočítava štrnásť pokolení od Abraháma po Dávida, štrnásť od Dávida do babylonského zajatia - a štrnásť od babylonského zajatia až po Krista. Za týchto trikrát štrnásť článkov - pri čom je vždy jeden vynechaný - sa istým spôsobom vyvinulo to, čo bolo u Abraháma vlohou pre poslanie hebrejského národa, - bolo to vtlačené do členenia človeka. A z toho mohlo byť vzaté telo, ktoré potreboval Zoroaster, aby sa vtelil v čase, keď mal ľudstvu priniesť niečo úplne nové. Týmito trikrát štrnástimi generáciami nám má byť naznačené, ako v tom, čo dedične prešlo z Jozefa na Ježiša, žila Abrahámova podstata v jej pôvodnej podobe, ktoré potom vžiarila do celého hebrejského národa, - aby sa potom sústredila v Zoroastrovej telesnej schránke, v ktorej sa mohol stelesniť Kristus.

Čoho bolo dosiahnuté štyridsiatimi dvoma generáciami od Abraháma po Jozefa? Tým sa dosiahlo, že v poslednom potomkovi tejto rodovej postupnosti sa uskutočnilo zmiešanie krvi podľa zákonov hviezdneho sveta, podľa posvätných mystérií. A v tejto zmesi krvi, ktorú potrebovala Zoroastrova individualita, aby vykonala svoje veľké dielo, bol vnútorný poriadok primeraný jednému z najkrásnejších, najvýznamnejších poriadkov hviezdnej sústavy. Bola teda zmes krvi, ktorú našiel Zoroaster, obrazom celého kozmu. Táto krv, vytvorená generáciami, bola zmiešaná podľa usporiadanosti kozmu. Podkladom Matúšovho evanjelia je toto hlboké tajomstvo o živote národa ako obrazu kozmického diania. Tak cítili tí, ktorí vedeli niečo o veľkom mystériu Krista. Cítili už v krvi, ktorú mal v sebe Matúšov Ježiš - obraz kozmu. Toto tajomstvo vyjadrili tým, že povedali: V krvi, v ktorej malo žiť "ja", ktoré bolo potom Ježišom, žil Duch celého vesmíru. Keď sa malo toto fyzické telo zrodiť, muselo byť odtlačkom Ducha celého kozmu, Ducha, ktorý vládne vo svete.