Praobraz duchovného zárodku fyzického tela v natánskom Ježišovi

Nátanský Ježiš obdržal uchovaný duchovný zárodok fyzického tela človeka nedotknutý luciferskými a ahrimanskými silami. Tento pôvodný zárodok bol uchovaný pred zostupom Adama do fyzického sveta v duchovnom svete. Preto zostal nedotknutý Luciferom a Ahrimanom. Tento praobrazný duchovný zárodok bol daný nátanskému Ježišovi.

Pre nátanského Ježiša to bola prvá inkarnácia uchovávanej časti tzv. starého Adama. Tieto prasily Adamovej individuality, ktoré boli neskôr veľkou oživujúcou silou Ježišovho tela, boli uchovávané v Manuovej slnečnej veštiarni a jasnovidci ich v mystériách duchovne vnímali. Táto časť starého Adama je tzv. Adamova duša, ktorá pred mystériom na Golgote zážitok ja ešte do seba neprijala, pretože ten sa dá prežiť iba vtelením do ľudského tela. Uchovávaná duša bola preto starými jasnovidcami vnímaná ako predchodca človeka a súčasne ako skutočný nadčlovek. Toto ja nemalo vôbec vplyv, pôsobilo ako ničota, ako negativita oproti pozemským zážitkom, panensky, ako prázdna guľa, a malo preto úplne prijímajúcu povahu.

Lukášov Ježiš, ktorý v dvanástom roku do seba prijal Zoroasterovo Ja, a v tridsiatom roku sa stal nositeľom Krista, je teda človek, ktorý má fyzické, éterické a astrálne telo a k tomu duševne pôsobiacu éterickú podstatu Ja. Táto však, pretože nemala pozemské skúsenosti, nesplácala karmu a pôsobila ako Ja bez vôľovej sily. Na základe predchádzajúcich úvah si môžeme predstaviť duchovný zárodok fyzického tela, ktorý pre takéto Ja, ktoré ešte nebolo inkarnované v pozemskom tele, predstavoval nedotknutý praobraz. Ani astrálne, ani éterické telo, ktoré sa privtelilo na ceste z devachanu na Zem, neobsahovalo žiadne karmicky podmienené výtvory, pochádzajúce z predchádzajúcich životov.

Len takáto telesnosť mohla byť základom � intaktnému - to zj!}enánedotknwtému, zachoval�)mu ! fa.tómu.<�a>0 ! Veď aj étericié a as�rálne talo muselo zo3t�ť oslobodenì od lucifers+o-ahrimanských0vplyvov, ktoré inak  !pôsobia fo dolných bytostnýCh článkovskrz stále Znova(sa iokarntjC�ce $

V Starom zákone, keď Mojžiš zaviedol pesachovú hostinu pred odchodom z Egypta (2. Moj. 12,46), bolo prorocký stanovené: "A kosti na ňom (obetnom baránkovi) nezlomíte. A v Žalme 34,21 je povedané: "Ochraňujte všetky jeho kosti, nebude mu zlomená ani jedna."" Na tento motív sa znovu naväzuje len v Jánovom evanjeliu (Jn 19,33 a 36): "Keď prišli k Ježišovi a videli že je mŕtvy, kosti mu nepolámali... Lebo to sa stalo, aby sa naplnilo Pismo: "Ani kosť mu nebude zlomená." Zmŕtvychvstalé telo Ježiša Krista je úplne intaktný fantóm, ktorý má však jazvy. Rany, ktoré boli priradené fyzickému telu, niesla aj fyzická organizácia. Tu máme účinok fyzického tela na fyzickú organizáciu. Na tomto fantómovi závisí totiž vývoj nášho ja, najmä v kostrovom systéme: O tom najmenej vedomom, o našom kostnom systéme možno povedať, že je od začiatku organizovaný tak, aby mohol dať nástroju vedomého ja základňu ja. Organizácia ja tak rastie z nevedomia v ústrety vedomej organizácii ja. Kostrový systém ako základňa ja, do určitej miery protistrana vedomia ja, musí byť teda nepoškodený, pretože len tak môže fantóm ako zmŕtvychvstalé telo zostať intaktné. Fantóm človeka, ktorý Lucifer poškodil, Kristus pre človeka zachránil(týe, že mu�prepo�iČal t�vanie, že ho0 tro`in neporušiteľným telom. $� (4/p>- 8p>Z Hzobu povstil čistý!fa~tóm fyzického tela So všetkýii vla�tfosŅami fyzického tela.�Je teea moľ~é obnoviť!ten vrťa� ku Kristovi, kto2ý pripáj! poxeiskӽ člmvek k inak rzpadajúcemu sa tehu, fanuómu,��torý vst�l b0hrobu!ni Golgop%. Môžg ho zdediť a oblieCť�hg, lC�že!sa s ním zjedftiť a t��m pRehsť vývojom, - vďaka kdob˩mu qotom vyst��pi hore, ako!prel o}stérioi"na Golgote zoctû`il dole. Xatiaľ čo fantó- ��loveka, poškodený Lucmferoe nezostáva pmdobný t�aobraz5 v deVachane, fantñe Ježyša Kris4a zns�al i`en�ický s praobraznm, čo"um�žnilo inkarnáciu KRksva$~ nátancoom Ježišovi ako �ositeľmv� Krista. 0 Tento fanuʳm Ježk��a z Nazarevu zostal 02aobrazne zachovaný, prutože bol uchrC�nanǝ opakovanýcj inkarnácaí ! a tak bol vymanenǽ z lecmferského vtlywu.`preto sa po s�rti nerozpusTil, oeb/lo totiž potrebné, aby sa rozplynul a prešiel metamorfózou k novému karmou podmienenému duchovnému zárodku: mohol zostať zachovaný. Dokonca sa zmnohonásobil, aby sa mohol pričleniť k ľudským bytostiam, čím bol umožnený vývoj ľudí na Zemi. Na rozdiel medzi formou a vonkajšou postavou, teda medzi duchovným zárodkom a fantómom, poukazujú napr. prsné bradavky muža, ktoré ukazujú na hermafroditický princíp.