Človek na hranici medzi Luciferom a Ahrimanom

Materialistický predsudok: "pochody myslenia, citu a vôle sú prejavom nervových procesov". V skutočnosti však deje prebiehajúce v nervovej hmote nemajú nič spoločného s myšlienkovými pochodmi.

Človek sa len javí ako priestorová bytosť. V podstate však spočíva v rovine, v ktorej sa pretína smerovanie jeho párových orgánov, teda v ktorej sa ľavé impulzy pretínajú s pravými.

Človek stojí uprostred boja: zľava bojuje Lucifer, sprava Ahriman. Sme ich bojiskom. Jednotlivé orgány sú ich opevnením.

V smere vpredu-vzadu bojuje odzadu Ahriman a odpredu Lucifer. Nedostávajú sa však až k sebe, uprostred pre nás zostáva priestor.

V smere vľavo-vpravo bojujú obe bytosti myšlienkami, v smere vpredu-vzadu zase citmi.

V smere hore-dole pôsobí zdola Ahriman, zhora Lucifer. Bojujú tu strelami.

Ako priestorová bytosť je človek utváraný týmito lucifersko-ahrimanskými silami.

Ďalšie prirovnanie: "Škriatok žijúci len v zemi nevie nič o záhradníkovi, ktorý určuje, čo kde bude na záhrade rásť. Škriatok je ako vedec vo fyzickom svete, záhradník ako duch v duchovnom svete".

Fyzický svet možno správne interpretovať len vtedy, ak spoznáme vzťahy medzi Luciferom, Ahrimanom a ostatnými hierarchiami.