Zmysel prípovede znamenia Vodnára

V duševnej nálade Vodnára vyzýva prvý (slnečný) riadok k prekonaniu vlastných medzí a k odovzdaniu sa bezmedznému, nekonečnému božstvu:

čo medze má, obetuj sa bezmedznému.
Človek je obmedzenou bytosťou, mikrokozmom, ktorý sa začal vydeľovať z makrokozmu na starom Mesiaci, kedy mal ešte vodnú podobu a kedy mu zo sféry Vodnára bola vtlačovania svetová astralita a začalo sa vyvíjať vlastné astrálne telo ako predpoklad toho, aby raz dospel k Ja. V Genezis je táto situácia popisovaná ako "duch Boží sa vznášal nad vodami". Od tej doby sa človek plne individualizoval a vydelil z makrokozmu až do pevnej, obmedzujúcej hmoty. Ak nemá však ustrnúť vo vývoji, nemôže zostať uzavretý v sebe, v úzkom sebectve. Svoje medze musí prekonať zo svojej vlastnej vôle, otvárať sa duchovnému svetu, svoje nižšie ja obetovať svetovému vývoju.

čo medze má, založ si v hlbinách samo medze.
Pri otvorenosti svetu sa človek na druhej strane nesmie rozplývať v jeho všeduchovnosti, ako k tomu smeruje jednostranný pneumatizmus či panteizmus. To by bol druhý extrém. V úsilí o prekonanie svojich medzí sa nesmie strácať v nekonečne, ale zachovávať rovnováhu medzi oboma extrémami, medzi svetovým bytím a vlastným bytím. Zjednanie rovnováhy však nie je možné bez vnútorného úsilia, bez vypätie vôle - preto v ďalšom riadku:

nech sa pozdvihnú v prúde.
Pozdvihnutie z vlastných medzí nemá byť únikom, ale prúdením, pri zachovaní smeru vesmírneho vývoja. Preto je tu porovnanie s vlnou:

ako vlna trvajúca v plynutí.
Vlna je útvar, ktorý vzniká z prúdenia vody a z odporu. Môžeme ju pozorovať z dvojakého hľadiska:
1) forma vlny zostáva a napriek tomu ňou prúdi stále nová voda,
2) vlna putuje po povrchu a voda napriek tomu zostáva na mieste.
Preto je vlna obrazom harmonizácie a vyrovnania oboch protichodných síl, prúdiacich nahor a nadol. To je princíp tvorenia všetkého živého, vznikania organizmov. Tak sa vlastne vo vývoji neustále vytvára bytie, ako to vyjadruje nasledujúci riadok:

vo vývoji v bytí sa stvárňujúci.
Saturnská tiaž dáva všetkému beztvarému formu, v chaose životných síl rastu sa tak utvára bytie v pevných tvaroch. Posledný, zrkadliaci riadok potom uzatvára a zhŕňa:

daj si medze, ó bezmedzné!
Duchovné bytie samo je nekonečné, nemá medzí, až v človeku sa duch individualizuje, nájde sa v medziach. Aj keď sa potom človek vo svojom úsilí nahor otvára duchovnému svetu a spája sa s ním, musí pri tom zachovať svoju individualitu, lebo len tak nájde zmysel svojho bytia a zostane v pravom slova zmysle človekom. K tomu ho nabádajú sily, vychádzajúce z Vodnára.