Rozdiel medzi buddhizmom a antroposofiou

Duchovná veda môže prijať dobré myšlienky buddhizmu, ale ostatné musí odmietnuť. Buddhizmus je posledným plodom jasnozrivej prakultúry, počas ktorej mali ľudia skoršie jasnozrenie. Toto jasnovidectvo vo svojej dobe zastupovalo myšlienku, že existuje reinkarnácia z toho dôvodu, že ľudia ju mali ako bezprostredný zážitok svojho starého jasnovidectva. Naproti tomu však buddhizmus tvrdí, že všetko to, čo sem zasahuje z predchádzajúceho života a v súčasnom živote sa zhlukuje do ja, sa vlastne nestáva ničím iným ako zdanlivým ja, ktoré vidíme v obraze. Buddhizmus v podstate nepozná pravé Ja, ale len zdanlivé ja, obraz. Hovorí preto o tom, že ja zaniká ako naše telo, ako naše iné zážitky. Čo buddhizmus necháva zasahovať z predchádzajúceho pozemského života do života súčasného, ​​to sú len činy skoršieho života, karmu. Ako sa zoskupujú činy, to podľa buddhizmu vyvoláva v každom novom živote zdanlivé ja, takže do nášho nového života nezasahuje žiadne ja, ale len činy, len karma. Preto buddhista hovorí: Čo pôsobí ako ja, je zdanie ako všetko ostatné. Je mája ako všetko ostatné a ja sa musím snažiť dostať sa za ja. Činy môjho bývalého života prebehli tak, že sa teraz akoby zoskupujú okolo stredu. Ono ja je však obyčajným zdanlivým stredom. Preto musíme vymazať, čo bolo karmou vtelené do života.

Duchovná veda hovorí opak: Ja, ktoré tu vystupuje, je sústreďujúci čin karmy. A zatiaľ čo všetky ostatné činy prebiehajú v čase a budú opäť vyrovnané v čase, nie je onen čin karmy, ktorý viedol k vedomiu ja, časový. Toto ja svoje bytie stále stupňuje a my opäť vystupujeme zoskupení okolo ja, keď znova vstúpime do života. Tak buddhista vymazáva ja a necháva platiť len karmu, ktorá pôsobí z jedného života do života budúceho a tam novo vytvára zdanlivé ja. Kým z hľadiska antroposofie karma a ja nie sú jedno a možno povedať: Moje ja vychádza z môjho terajšieho pozemského stupňa a stupňuje sa ďalej a ako také sa opäť objaví v mojom ďalšom zemskom bytí a spojí sa potom s činmi tohto budúceho života.

Tým je stanovený radikálny rozdiel medzi buddhizmom a duchovnou vedou. Aj keď oboje hovorí rovnakým spôsobom o znovuvtelení a karme, tak je to predsa práve samotné ja, ktoré sa stupňuje od života k životu, a vytvára náš vnútorný duševný život.