Francis Bacon

Bacon vo svojom diele Novum Organon postuluje náuku o idoloch. Rudolf Steiner k tomu podotýka: Inou vecou je, že slovám, ktoré nevyjadrujú priamo len zmyslové vlastnosti, nie je pripisovaný charakter skutočnosti. Raz to pred ľudstvo postavené byť muselo. Ľudstvu muselo byť povedané: Vašu reč tvoria slová, avšak len uplynulá doba, ktorá žila v predsudkoch a poverách, považovala tieto slová za označenie pre niečo reálneho. V skutočnosti sa musíte od obsahu slov oslobodiť, lebo slová znamenajú idoly. Tým Bacon z poverenia duchovného sveta, začal v našom poatlantskom období zneuznanie reči, vyhnanie citu v ľudstve pre to, že v reči je obsiahnuté niečo spirituálne. Piate poatlantské obdobie muselo rozvinúť materializmus, preto tu musel byť program materializmu vyplývajúci z duchovného sveta. A prvou časťou programu tohto materializmu je učenie o idoloch, zbavenie sa starého aristotelovského "predsudku", že v slovách sú obsiahnuté kategórie, ktoré pre skutočnosť niečo znamenajú. Ľudstvo dnes už veľmi pokročilo na ceste k tomu, aby všetko, čo nie je zmyslovo vnímateľné, považovalo za idoly. Musí byť preto pochopiteľné, že tá istá hlava, ktorá chcela ľudí upozorniť na idolový charakter reči, musela byť duchovným svetom použitá aj v praktickom ohľade k inaugurácii toho, čo sa javí ako akýsi materialistický raj na zemi. Bolo však nutné odieť to tak, že to bude mať skutočne rajský charakter pre materialistické zmýšľanie, ktoré v piatom poatlantském období muselo nastúpiť. Preto tu ako určitý protiobraz musel byť postavený praktický ideál. Doba, ktorá takto zmýšľa o reči, musí svoj ideál vidieť v tom, že princípy mechanizmu hľadá aj v najbližších dosiahnuteľných nebeských sférach. Preto z tej istej hlavy, z ktorej vzišlo učenie o idoloch, pochádzajú tiež ideály materializmu piateho poatlantského obdobia.

Prvýkrát u Bacona čítame poukaz na vzdušné lode, prvýkrát u neho nachádzame myšlienku ponorky. Je to Bacon, veľký inaugurátor tiež praktickej materialistiky, až k týmto praktickým mechanizmom, ktoré platia pre piate poatlantské obdobie. Bacon sa pokúšal založiť vedecké zmýšľanie prostredníctvom rozumu zameraného na zmyslový svet. Odmietol tak všetky metódy bádania, ktoré boli dovtedy uznávané za oprávnené, a platným urobil predovšetkým experiment ako niečo, na čom by výlučne mala byť postavená veda. Veľká časť sveta zastáva dodnes toto stanovisko: Je potrebné experimentovať, je potrebné zhotoviť prístroje a experimentovať, a z experimentov potom musia vzísť názory na prírodu. Avšak nikto, kto v sebe ešte nemá duchovnú intuíciu, aby z živej prírody nechal do experimentu vplynúť to, o čo sa jedná, nemôže z experimentu, mŕtveho experimentu získať nič, čo by platilo pre živú prírodu. Tým je však naznačené, že tento spôsob myslenia mal od počiatku za cieľ urobiť to, čo je mŕtve, princípom vysvetľujúcom podstatu sveta.

Nikto však nemôže nájsť veľké impulzy morálnej, sociálnej vôle, bez toho, aby vzal do úvahy podstatu ľudskej prirodzenosti. Preto tiež porozumenie pre impulzy morálnej a sociálnej vôle v týchto storočiach zmizlo v práve v dôsledku tohto zmýšľania. Ruka v ruke s umŕtvovaním porozumenia pre svet, tak ako vychádza z Bacona, preto ide morálka obyčajnej prospešnosti. Je to priamo definícia Bacona: "Dobré je to, čo je prospešné človeku, či už jednotlivému ľudskému indivíduu, alebo celému ľudstvu".