Omyly vedeckého pohľadu

Vedci si myslia, že ľudia pred dvomi, štyrmi tisíckami rokmi, vyzerali približne práve tak ako dnes. Stali sme sa síce neporovnateľne chytrejšími, ale všeobecne sme boli predsa len takí, akí sme teraz. A tak počítame naspäť a prechádzame milióny rokov. Milióny rokov sa podobne počítajú tiež dopredu, a prichádza sa tak ku koncu sveta.

Takéto výpočty fyzikov sú asi rovnakého druhu, ako keby niekto pristúpil k ľudskému žalúdku alebo srdcu a pozoroval, k akým zmenám dochádza u nich počas dvoch, troch rokov. Potom by jednoducho znásobil a vypočítal, aké zmeny u nich nastanú za 200 rokov, ako bude ľudské telo vyzerať za 200 rokov. Práve tak sú duchaplné výpočty fyzikov. Lenže človek bude už dávno mŕtvy. A tak je tomu aj s našou Zemou. To, čo tu fyzici počítajú, že sa stane za milióny rokov, to sa počíta skutočne správne, lenže ľudstva tu už nebude, pretože pozemské ľudstvo, ako ľudstvo fyzické, už dávno predtým vymrie. A to, čo geológovia vypočítavajú naspäť v miliónoch rokov, to sa počíta práve tak, akoby sme zo žalúdka sedemročného dieťaťa usudzovali (podľa rovnakej metódy), akým bol jeho organizmus pred 100 rokmi. Dokázať sa dá, že po 200 rokoch bude srdce také a také, lenže tu už nebude. Dôkazy sú bez vady, ale skutočnosť nemá vôbec čo činiť s týmito dôkazmi. Možnosť omylu vo fyzickom živote je veľmi veľká.

Ľudia si vôbec neuvedomujú, čoho sa vlastne vo svojom myslení dopúšťajú. Veď v tých časoch, ktoré geológovia naspäť počítajú ľudstvo ako ľudstvo fyzické ešte vôbec neexistovalo. Proti tomu možno namietnuť (samozrejme, že pre dnešnú vedu je to bláznovstvo, ale je to pravda vyplývajúca z okultného bádania), že ľudstvo za 6000 rokov nebude už môcť byť takým, akým je dnes, práve tak, ako za 200 rokov nebude žiť človek, ktorý má dnes 20. Z okultného bádania možno zistiť, že počas 6. tisícročia sa napr. ženy stanú - tak, ako sú dnes uspôsobené (organizované) - neplodné, nebudú už rodiť deti. V 6. tisícročí sa začne uplatňovať úplne iný poriadok. To nám ukazuje práve okultné bádanie.