Obri v atlantskej dobe

Človek, ktorý duchovne nebol veľmi významný, mal v atlantskej dobe obrovsky vyvinuté fyzické telo. A človek si mohol povedať, keď vtedy takého obra stretol: nie je na žiadnom vysokom stupni duchovnosti, pretože celou svojou bytosťou zapadol do tela.

Všetko, čo je obsiahnuté v povestiach o obroch, spočíva na poznaní pravdy. Keď je teda v germánskych povestiach obsiahnutá spomienka na tieto doby, tak je správne povedať: obri sú hlúpi a škriatkovia sú veľmi chytrí. Kde ľudská inteligencia vstúpila do tela, tu toho duchovne moc nezostalo. Takže fyzická mohutnosť bola výrazom toho, že tam nezostala žiadna duchovnosť.