Príklad vyučovania v 3 triede

Ako charakteristický príklad práce vo waldorfskej škole sa môžeme zmieniť o postupe, ktorý uvádza Martin Tittmann vo svojej metodike ako možnosť, ako začínať jazykové vyučovanie v 3. triede:

1) Deti by mali predovšetkým pocítiť, že reč je niečo podivuhodného, ​​dar, ktorého si ani nemôžeme dosť vážiť. Ako opora sa tu ponúka (v súlade s ostatnými prvkami učebného plánu) rozprávanie o stvorení sveta podľa Starého zákona. "Tu povedal Boh: Buď svetlo! I bolo svetlo. A videl Boh svetlo, že bolo dobré. Všetko, čo bolo stvorené, vzišlo zo slova Božieho. Hory, lesy, kvety, ryby, vtáky, všetky zvieratá. A keď Boh nakoniec stvoril človeka, doprial aj jemu podiel na podivuhodnej sile slova. Človek síce nemôže tvoriť svojím slovom veci ako Boh-Stvoriteľ, ale slovo, ktoré vysloví, sa môže stať aspoň menom, obrazom niektorej bytosti alebo veci. Preto tiež Boh priviedol k Adamovi všetky tvory, a Adam im všetkým smel dať mená."

2) Z tohto rozprávania sa deti dozvedajú, že Boh stvoril svet, všetky veci. A že videl, že to, čo stvoril, je dobré. A že dal Adamovi schopnosť pomenovať každú bytosť. Ale človek bol stvorený ako pozemský obraz Stvoriteľa. Ako Boh tvoril, môže aj človek tvoriť veci - prácou svojich rúk. Ako Boh cítil, že to, čo stvoril, je dobré, môžeme aj my cítiť v srdci, či je niečo dobré, alebo aké to je. A potom nesieme v sebe dar pomenovať všetko viditeľné i neviditeľné na svete. Keď hovoríme, užívame deň čo deň slová pripomínajúce tieto tri schopnosti človeka. Poznáme predsa mnoho slov pre to, čo robíme rukami alebo aj inak: mávame, skáčeme, hrajeme si, maľujeme, píšeme, počítame, spievame, odpočívame... To, čo tu vyslovujeme, sú mená činností. Potom poznáme slová, ktoré rozprávajú o tom, aké čo je: niečo je pekné alebo škaredé, pravdivé alebo nepravdivé, dobré alebo zlé, hladké alebo drsné, hlasité alebo tiché... To sú mená vlastností. A potom prenášame slová, ktorými pomenúvame to, čo vidíme, počujeme, alebo na čo myslíme: človek, zviera, kvetina, kameň... To sú mená vecí alebo bytostí.

3) Na upevnenie nových pojmov sa potom ponúka nadviazanie na vedomosti detí o práci na poli. Čo robí roľník? Orie, seje. Čo potom robia mocnosti, ktoré nevidíme? Prší. Fúka vietor. Padá rosa. Slnko svieti. Blýska sa, hrmí. Obilie klíči, rastie, kvitne. Samé mená činností! Mohli by sme si ich predstaviť ako svojrázne bytosti: Sú to živí, čulí chlapíci. Tvoria z moci Božej i ľudskej. A ďalej: Čo cítime, keď prihliadame dianiu na poli? Ako namáhavá to je práca, ako tvrdá je zem! Ako je to slávnostné, pokojné, pravidelné! Ako svieže, ako príjemné, ako chladné, ako teplé ako blahodárne, ako hrozivé, ako tiché, ako tajomné, ako krásne! Samé mená vlastností. Prezrádzajú, aké čo je. Sú to dobrí pracovníci, ktorí oznamujú nášmu srdcu vlastnosti vecí alebo bytostí. Konečne: Na čo všetko myslíme, keď pozorujeme roľníka a rastúce obilie? Kto orie? Ako hovoríme tomu, kto rozsieva zrno? Kto to zrno od neho prijíma? Kto sa o neho potom stará? Čo sa často strhne, keď je v lete veľmi horúco? Čo vyrastá na poli zo zeme? Keď uvažujeme, kto to je, alebo čo to je, vyslovujeme mená vecí alebo bytostí. Stoja pred nami pokojne a vznešene a prezrádzajú nám, čo sú zač.

4) Zošit pre jazykové vyučovanie môže byť preložený bielymi listami, na ktoré deti kreslia farebné obrázky k výkladu: Boh tvorí svetlo, Adam dáva mená zvieratám, rozsievač, neskôr babylonská veža. Jednotlivé slová v písanom texte sa podčiarkujú rôznymi farbami, podľa druhu.

Dieťa si teda uvedomuje tri základné druhy slov, a bez toho, aby sa učiteľ o tom zmieňoval, prežíva pritom aj tri základné duševné funkcie. Učiteľ by sa asi mal pri príprave tohto vyučovania pokúsiť cítiť čo najintenzívnejšie, ako rôzne tieto tri druhy slov pôsobia na neho samého. Veľmi užitočným cvičením bude pre neho vyhľadávanie podstatných mien vytvorených zo slovies (nie podstatných mien slovesných) a naopak slovies vytvorených z podstatných mien:

žobrať - žobrák                                     škodiť - škodca
učiť - učiteľ                                            bzučať - bzukot
pôžička - požičať                                   kresliť - kresba
modliť sa - modlitba                              jesť - jedlo
plávať - plavec                                      škodiť - škodca
atď.

kameň - skamenieť                                lesk - lesknúť sa
kvet - rozkvitnúť                                    zrkadlo - zrkadliť sa
kormidlo - kormidlovať                           koruna - korunovať
liek - liečiť                                              mrak - mračiť sa
hnev - hnevať sa                                   kríž - krížiť sa
atď.