Človek

Zrodenie priestoru

Predstavme si Duchov múdrosti sídliacich v strede Slnka ponorených do pohľadu na obetujúce Tróny, ktorí vyžarujú, čo je ich vlastnou bytostnou podstatou na základe pohľadu na obetujúce Tróny, a späť dostávajú svoju vyžiarenú podstatu, keď k nim od povrchu žiari späť, takže ju dostávajú opäť späť ako svetlo. Vsetko je prežiarené. Ale čo dostávajú späť od tých, ktorí tú prijímajúc žiaria späť? Ich bytostná podstata sa stala, keď ju obetovali, darom pre makrokozmos, vtedy to bolo ich vnútro. Teraz to žiari späť. Ich vlastná bytostná podstata k nim pristupuje zvonku. Vidia svoje vlastné vnútro rozdelené do celého sveta a odrazené zvonku ako svetlo, ako zrkadlenie svojej vlastnej bytosti.

Vnútro a vonkajšok sú dva protiklady, ktoré pred nás teraz predstupujú. To, čo bolo predtým, a to, čo bolo neskôr, sa premieňa a stáva sa to takým, že sa to premieňa vo vnútro a vonkajšok. A tým je zrodený priestor! Pôsobením darujúcej cnosti Duchov múdrosti vzniká na starom Slnku priestor. Predtým môže mať priestor len obrazný význam. Teraz máme priestor, ale najprv len v dvoch dimenziách. Ešte nie je hore a dole, ani vľavo a vpravo, ale len vonkajšok a vnútro. V skutočnosti vystupujú obidva protiklady už na konci starého Saturnu, ale opakujú sa vo svojom vlastnom význame ako tvoriaci priestor na starom Slnku.