Nevysloviteľné Božie meno

V časoch pred Kristom sa v prorockom tušení vedelo, že príde doba, kedy v človeku bude v plnom vedomí žiť - ale len v jeho najvnútornejšom jadre sa to bude prejavovať - čo ako najvyššie duchovno - božské pretkáva a preniká životom svet. Na túto dobu však musíme čakať, až príde. Vtedy vstúpi do človeka niečo, čo spôsobí, že si predstaví svoje vnútro plne preniknuté božstvom. Súčasne sa pripoja duchovné mocnosti, aby pripravili tento vstup ľudského ja. Teraz však ešte nesmieme hovoriť o tom, čo drieme v človeku tak, akoby to najvyššie božsky duchovné tohto človeka už preniklo. Božské je ešte nevysloviteľné.

Tak starohebrejská kultúra cítila blížiť sa kultúru ja, intelektuálnu kultúru, keď si povedala: Čo raz bude môcť označiť Boha menom, ktorý žije v duši ľudí, to môže byť zatiaľ charakterizované nevysloviteľným menom. Odtiaľ jej predstava o nevysloviteľnom mene Jahve. Jahve je ale tiež len nahrážkou za nevysloviteľné meno božského. Lebo čo s týmito písmenami bolo spájané, nedá sa v skutočnosti vokalizovať. Nemožno to preniesť cez pery, lebo akonáhle sa to dostalo cez pery, stane sa to niečím iným než tým, čo je mienené ako božsky duchovná bytosť, ktorá sa až v nadchádzajúcej dobe vyvinie ako duchovná podstata človeka.