Inkarnácie Johanna Wolfganga Goetheho

Bol život, ktorý kedysi v pozemskom bytí existoval v Grécku, kde sa intenzívne stýkal s gréckym sochárskym umením, ale aj s platónskou filosofiou. Najmä s obrovským nadšením v mladistvom bytí prijímal sochárske umenie, ako to možno súčasne duchovne zrieť, pričom to duchovne zrené môže byť zase s nesmiernym vnútorným umelectvom prenesené do umeleckej zložky: Túto individualitu, keď prešla aj inými vteleniami, môžeme pri utváraní karmy sledovať. Jupiterské bytosti sú iného druhu ako bytosti saturnské. Jupiterské bytosti nie sú také ako napr. pozemskí ľudia. Ak sa chce pozemský človek stať múdrym, potom musí prekonať vnútorný vývoj, musí vnútorne zápasiť, bojovať, prekonávať. Skrátka v dobách vyplnených vývojom sa človek na zemi vyvinie nahor ku skromnej múdrosti. U jupiterských bytostí je tomu inak, vôbec sa nerodia ako pozemské bytosti étericky-astrálnym spôsobom z kozmu. Potom neumierajú, vzájomne sa prestupujú, preto majú miesto. Sú však realizovanou múdrosťou. Rodia sa s múdrosťou a vôbec nemôžu byť iné ako múdre. Práve tak ako my máme obeh krvi, ony majú múdrosť. Je to ich prirodzenosť, také už sú tieto jupiterské bytosti. Medzi nimi je možné zase formovať karmu. Táto individualita, ktorá žila jeden z najdôležitejších pozemských životov v starom Grécku, prešla jupiterskou sférou. Dotklo sa jej všetko, čo je Jupiterovou múdrosťou. Utvárala tu svoju karmu a zase sa narodila v 18. storočí ako Goethe. Odtiaľto toto podivuhodné zomknutie gréctva a múdrosti u Goetheho.

Keď takto sledujeme dejiny a to, čo sa deje na zemi, chápeme z mystérií, z tajomstva kozmu, tak tým nestrácajú pozemské dejiny na hodnote. Hoci aj niektorí hovoria: Je predsa oveľa životnejšie podávať človeka Goetheho, než ho takto pozdvihnúť do vyššej sféry! V lepších dobách vývoja ľudstva, keď tu ešte bolo inštinktívne jasnozrenie, hovorili ľudia tiež otvorene o spôsobe, ako sa prostredníctvom ľudského konania a ľudského bytia tu na zemi prejavuje bytie nebeské. Musíme sa vrátiť a dostať sa z tejto abstraktnosti, keď veríme, že sme dážďovky, ktoré lezú tu po zemi, pozerajú sa nahor a vidia len to, čo astronómovia a astrofyzici hovoria o hviezdach. A bude už bezpodmienečne treba chápať tento boj, ktorý sa odohráva v našej tak ťažko skúšanej civilizácii a kultúre medzi ľuďmi, ktorí bojujú o ducha, aby nazerali kozmos v jeho zákonitosti, a medzi ľuďmi, ktorí o tom nič nechcú vedieť.