Eurytmické (b)

Keď sa pri eurytmii stretávajú samohlásky, pri dvojhláskach, alebo tiež samohlásky so spoluhláskami pri prechode od jedného slova k druhému, tak budeme na prechode z jedného do druhého robiť akési tlmené, mierne pohyby. Rázne pohyby budeme robiť, keď jedno slovo končí spoluhláskou a ďalšie spoluhláskou začína.

Pokúsme sa pocítiť to, čím na nás pôsobia spoluhlásky, i v geste. (B) je všetko to, čo zahaľuje a obklopuje, čo je okolo niečoho, ochranné objatie. V ňom sa stáva viditeľným, čo sa deje v éterickom tele, keď vyslovíme (b). Keď vyslovujeme (b), ústa sa guľovito zaokrúhlia a práve tento kruhovito sa uzatvárajúci pohyb je neodmysliteľný od zážitku hlásky (b). Pri dlhšom cviku môžeme tento éterický pohyb v sebe prežívať alebo aspoň tušiť. Pochopiteľne to nie je len tak vyjadrené v samotnom geste, to musíme pri napodobnení, pri imitácii prežiť. S tým sa teraz ocitáme v samotnom geste pre (b). V geste, ktoré odpovedá hláske (b) - (viď obrázok) - môžeme cítiť, čo je dané týmto držaním jednej a druhej ruky. Ak prežijeme, čo je tým dané, povieme si: Ak si predstavím, že tu je niečo, čo by som chcel uchopiť - napr. malé dieťa, ktoré mám pred sebou: to dieťa niekde sedí, ja ho chcem uchopiť. Najlepšie ho uchopím, keď ho uchopím gestom pre (b), keď ho prijmem do ochrany tohto gesta. Potom budeme musieť cítiť, že - tu - čosi držíme (v obomknutom priestore).

Malo by sa cítiť, že naše ruky majú objať a ochrániť túto bytosť alebo tento predmet. Mali by sme si predstaviť, že to, do čoho nakoniec ústi gesto pre (b) je niečím vyplnené. To k tomu patrí: nielen, aby sme tie tvary abstraktne napodobňovali, ale aby sme mali príslušné pocity. U (b) ide o napodobenie niečoho, čo zahaľuje, obklopuje, čo dáva ochranu pred vonkajším svetom. Zahalenie je tu obsiahnuté dvojmo: zahaliť raz, zahaliť ešte raz.

Spoluhlásky sú napodobnením niečoho vonkajšieho, napodobňujú vonkajšie dianie.