Panna Orleánska

Kto trochu hlbšie nahliadol do vývoja moderného ľudstva, ktorý prebiehal približne v 14., 15., až do 16. storočia, bude vedieť, že malo nesmierne veľký význam, ako do tohto novovekého vonkajšieho vývoja ľudstva historicky zasiahla určitá osobnosť, u ktorej je možné vonkajšími prostriedkami preukázať, že cez ňu pôsobili duchovno-nadzmyslové mocnosti. Keby sme vyčiarkli činy Panny Orleánskej z historického vývoja, musí nám byť aj z hľadiska toho, čo možno vedieť z čisto vonkajšieho historického bádania, jasné, že bez pôsobenia vyšších nadzmyslových mocností skrze dievča z Orleansu by na seba Francúzsko, ba celá Európa musela v 15. st. vziať inú podobu. Lebo všetko, čo sa vtedy odohrávalo vo vôľových impulzoch a v mozgoch fyzických hláv, smerovalo k tomu, aby si Európu vo všetkých krajinách podmanilo také všeobecné poňatie štátu, ktoré vymazávalo národnú individualitu. A pod jeho vplyvom by mnohé z toho, čo sa v Európe v posledných storočiach vytvorilo vzájomným pôsobením európskych národných individualít, nebolo možné.

Predstavme si, že by čin Panny Orleánskej bol vyčiarknutý z dejín a položme si otázku, akú úlohu by hralo Francúzsko v nasledujúcich storočiach pre celý duchovný život ľudstva! Toto dievča aj na svoju dobu nie príliš vysokého vonkajšieho vzdelania náhle, ani nie vo veku dvadsiatich rokov, na jeseň roku 1428 pocíti, že sa k nej prihovárajú duchovné mocnosti nadzmyslových svetov, mocnosti, ktorým však prisudzuje formy, ktoré sú pre ňu bežné, takže ich vidí okuliarmi svojich predstáv. Vie, že nadzmyslové mocnosti vedú jej voľovú silu k určitému cieľu. Dievča z Orleansu sa najprv zverilo jednému z príbuzných, pri ktorom našla porozumenie, a po všelijakých ťažkostiach bola privedená ku kráľovi Karlovi, ktorý jej do cesty kládol prekážky, ona v zástupe ľudí, medzi ktorými sa kráľ Karol nachádzal, takže ho vonkajším zrakom nebolo možné odlíšiť, kráľa správne spoznala a pristúpila k nemu. Vie sa tiež, že mu vtedy zverila niečo (on si ju tým chcel vyskúšať), o čom možno povedať, že to vedel len on sám a potom ešte nadzmyslové svety. A možno z vonkajších dejín viete, že to potom bola ona, kto za ustavičných impulzov a pod ustavičným dojmom svojej pevnej viery - vhodnejšie by bolo povedať: na základe svojho bezprostredného zrenia - doviedla vojská za najväčších ťažkostí k víťazstvu a kráľa ku korunovácii.

Vtedy zasiahli do priebehu dejinného vývoja vyššie hierarchie! Dievča z Orleansu bolo vonkajším nástrojom týchto bytostí a tieto bytosti vyšších hierarchií, viedli dejinné činy. Keď človek z čisto okultných dôvodov a na základe čisto okultných dôkazných prostriedkov tieto veci znovu vyhľadá ako hovorí Rudolf Steiner v kronike Akaša - a vidí, že práve v takýchto prípadoch možno uviesť aj vonkajšie historické dokumenty. A keď potom ešte uvážime, že v dôsledku jej skutkov získala celá história novšej doby inú tvár, potom nám to dáva právo povedať, že tu vidíme bezprostredné pôsobenie nadzmyslového sveta, dokladovateľné vonkajšími dokumentmi.