Význam činu Johanky z Arku pre vývoj novovekej Európy

Kto trochu hlbšie nahliadne do vývoja moderného ľudstva, ktorý prebiehal zhruba v 14., 15., až do 16. storočia, bude vedieť, že malo nesmierne veľký význam, ako do tohto novovekého vonkajšieho vývoja ľudstva historicky zasiahla osobnosť, u ktorej je možné vonkajšími prostriedkami preukázať, že cez ňu pôsobili duchovno-nadzmyslové mocnosti. Môžeme totiž - aby sme vniesli trochu svetla do okultného poňatia dejín - vzniesť otázku: Ako by prebiehal vývoj novovekej Európy, keby do neho na začiatku 15. storočia nevstúpila Johanka z Arku, teda Panna orleánska?

Človek, ktorý sa bude vývojom v tejto dobe zaoberať čo i len vonkajším spôsobom, musí povedať: Vyškrtnime činy Panny Orleánskej z historického vývoja, a musí nám byť aj z hľadiska toho, čo možno vedieť z čisto vonkajšieho historického bádania, jasné, že bez pôsobenia vyšších nadzmyslových mocností cez dievča z Orleansu by na seba Francúzsko, ba celá Európa musela v 15. storočí vziať inú podobu. Lebo všetko, čo sa vtedy odohrávalo vo voľových impulzoch a v mozgoch fyzických hláv, smerovalo k tomu, aby si Európu vo všetkých krajinách podmanilo také všeobecné poňatie štátu, ktoré vyhladzovalo a vymazávalo národnú individualitu. A pod jeho vplyvom by mnohé z toho, čo sa v Európe v posledných storočiach vytvorilo vzájomným pôsobením európskych národných individualít nebolo možné.

Predstavme si, že by čin Panny orleánskej bol vyškrtnutý z dejín, predstavme si Francúzsko ponechané svojmu osudu bez toho, aby Panna Orleánska zasiahla, a pýtajme sa: Čo by sa s Francúzskom bez jej činu stalo? - A potom uvážme, akú úlohu hralo Francúzsko v nasledujúcich storočiach pre celý duchovný život ľudstva! A vedľa toho postavme nepopierateľnú, vonkajšími dokumentmi doložiteľnú skutočnosť poslania dievčaťa z Orleansu! Uvedomme si, že toto dievča skutočne aj na svoju dobu nie príliš vysokého vonkajšieho vzdelania náhle, ani nie vo veku dvadsiatich rokov, na jeseň roku 1428 pocíti, že sa k nej prihovárajú duchovné mocnosti nadzmyslových svetov, mocnosti, ktorým však prisudzuje formy, ktoré sú pre ňu bežné, takže ich vidí okuliarmi svojich predstáv, to však nie je námietka voči reálnosti týchto mocností. Predstavme si, že vie, že nadzmyslové mocnosti vedú jej voľovú silu k celkom určitému bodu.