Eurytmické (c)

Gesto hlásky (c) sa ujíma toho, čo je hmotné, a vnáša to do oblasti ducha, vyzdvihuje to nahor. Naznačuje ľahkosť, že niečo je ľahké, že niečo čo je hmotné, môže byť prekonané duchom, vyzdvihnuté do výšky. V podstate človek prežíva (c) najviac vtedy, keď sa ako dieťa, ktoré sa spočiatku pohybuje iba lezením, učí postaviť. V tom, ako sa dieťa dvíha z lezúcej do vzpriamenej polohy je krásne vyjadrené to pozdvihnutie hmoty mocou ducha! Najlepšie (c) pocítime, keď si budeme predstavovať, že na príslušnej plôške našich rúk niečo leží, a zatiaľ čo robíme gesto pre (c), vynášame to hore, aby to mohlo vzlietnuť. Keď pocítite, ako niečo, čo leží na tej jednej plôške našich rúk, sa vplyvom pohybu nášho gesta pre (c) rozletí hore, potom v tom máme približne to, čo nám umožní prežiť pohyb pre (c).

Tu sa napodobňuje niečo, čo je v pohybe, nebudeme môcť mať pocit, že by to, čo chceme hláskou (c) napodobniť, bolo v kľude. (C) to je náraz, ale keď vnútorne pocítime, čo je v ňom obsiahnuté, tak si všimneme, že by sme si nemohli predstaviť, keď vyslovujeme c, c, že zdvíhame niečo ťažkého. Nepríde nám na myseľ, že ak napodobňujeme (c), že sa pritom zapotíme. To sa touto hláskou nedá napodobniť. Ľahkosť napodobňuje hláska (c).