Kristus
Zostup Krista do pekiel
Ahriman pôsobí najrôznejšími prostriedkami a cestami na človeka. Bol veľký okamžik pre vývoj sveta, keď nastala udalosť na Golgote. Tu sa objavil Kristus vo svete, do ktorého vstúpi človek po smrti. V tomto svete mohol byť vplyv Ahrimanov ešte oveľa silnejší, než bol vo svete, v ktorom sme medzi narodením a smrťou. Práve vo svete medzi smrťou a novým narodením pôsobil Ahriman strašnou mocou a násilím na človeka. A keby bolo nedošlo k ničomu inému, tak by bol človek medzi smrťou a novým narodením v ríši tieňov - ako to právom pociťovali starí Gréci - pozvoľna zatemnený. V živote medzi smrťou a novým narodením by nastalo nekonečné osamotenie a človek by upadol do sebectva. A človek by sa pri opätovnom vtelení zrodil do svojho života tak, že by sa z neho stal hrozný, príšerný sebec.
Preto je viac než obyčajným obrazným úslovím, že po udalosti na Golgote, v okamžiku, kedy tiekla krv na Golgote z rán, že sa Kristus zjavil v onom svete a Ahrimana spútal. Aj keď Ahrimanov vplyv zostal a v podstate je nutné jemu pripočítať všetky materialistické spôsoby myslenia, aj keď tento vplyv môže byť paralyzovaný tým, že ľudia do seba prijmú udalosť na Golgote, tak sa predsa len táto udalosť stala tým, z čoho ľudia môžu sať silu, aby opäť mohli vstúpiť do duchovno-božského sveta.
Fantómy dostali od Krista pri jeho ceste do stredu Zeme v siedmej vrstve povzbudzujúcu silu, ktorá ich pomohla udržať v celku. Matúš o tom hovorí v evanjeliu: "...a hroby sa otvárali a životné telá mnohých zomrelých, ktorí boli spojení s Božstvom, vstávali. Opúšťali hroby a po Kristovom zmŕtvychvstaní prichádzali tiež do svätého mesta a mnohí ich videli" (Mt 27,52-53). Na svojej ceste z vnútra Zeme späť nahor vzal Kristus týchto fantómov so sebou do aury Zeme. Ale fantómy ľudí, ktorí nenašli na Zemi vedomý vzťah ku Kristovi (alebo ho odmietajú), sú po krátkej dobe stiahnuté do ôsmej sféry. Táto fáza procesu Kristovho zmŕtvychvstania býva označovaná ako zostup do pekiel.