Človek
Pýthie
Starí Gréci mali svoje Pýthie, svoje kňažky, ktoré boli vyškolené k tomu, aby mohli to, čo prichádzalo z vesmíru nadol, tieto tajomstvá vesmíru prezradiť. Tieto tajomstvá potom vyložili tí, ktorí snáď v týchto časoch už dávno sami neboli schopní poskytnúť sami seba ako prijímaciu stanicu. Tajomstvá vesmíru boli takýmto spôsobom prezradené. To všetko sa samozrejme konalo v znamení najposvätnejšieho mystéria, v znamení, o ktorom dnešná doba, ktorej sa všetko posvätné vytratilo, nemá už žiadneho tušenia. Lebo naša dnešná doba by predovšetkým chcela urobiť s mysterijným kňazom interview.
Mysterijným kňazom išlo o to, že istým spôsobom vedeli: Keď to oplodnenie pozemského života, ktoré prúdi z vesmíru dole, prijmú do svojho poznania, najmä do svojho sociálneho poznania, potom môžu tým, o čo sa stali múdrejšími, zabezpečiť opatrenia, zákonité a iné opatrenia pre budúci rok. Boli už doby na Zemi, v ktorých by sa sociálne alebo zákonité opatrenia nepochopili, keby sa najprv týmto spôsobom, tými ktorí ich mali pochopiť, nevyzvedeli tajomstvá makrokozmu. Neskoršie doby si udržiavali v poverčivých predstavách len pochybné dozvuky tejto veľkosti. Keď sa v silvestrovskom večeri leje olovo, a z toho sa chce zistiť budúcnosť budúceho roka, je to len poverčivý zvyšok týchto veľkých svätých vecí. U tých vecí išlo o to, oplodniť ducha človeka takým spôsobom, aby sa niečo také, čo môže vyprúdiť len z vesmíru, prenieslo na túto Zem, lebo sa chcelo, že človek mal žiť na Zemi tak, aby jeho život nebol iba výsledkom niečoho, čo sa môže dozvedieť na Zemi, ale výsledkom toho, čo sa môže dosvedčiť zo sveta.
Práve tak sa vedelo, že v letnej dobe je Zem v inom pomere, smeru k vesmíru, takže v tejto letnej dobe nemôže Zem prijímať z vesmíru žiadne intímne oznámenia.