Nemohli by sme milovať Boha, keby sme boli v Ňom

Predstavme si, že by sme prešli bránou smrti, takže by sme stratili svoju ľudskú individualitu, žeby sme sa spojili s nejakým Všebožstvom. Potom by sme boli v tomto Všebožstve, patrili by sme k Nemu. Nemohli by sme milovať Boha, boli by sme v Ňom. Láska by nemala zmysel, keby sme boli v Bohu. Musíme pripustiť: Keby sme nemohli svoju individualitu preniesť smrťou, keby sme v smrti museli stratiť lásku, musela by láska skončiť v tom okamihu, v ktorom končí individualita. Bytosť môže milovať druhú bytosť len tak, že je od tejto druhej bytosti oddelená. Ak chceme svoju lásku preniesť smrťou, potom musíme preniesť smrťou svoju individualitu, potom musíme bránou smrti preniesť to, čo v nás lásku vznecuje. Ak má byť človeku daný zmysel Zeme, musí byť poučený o svojej nesmrteľnosti tak, aby pochopil, že jeho bytosť je nerozlučne spojená s láskou. Čo človek potrebuje, to mu nemôžu dať ani vôľa, ani múdrosť, čo človek potrebuje, to mu môže dať iba láska.

Ak som spojený vo svojom tele so svojou dušou tak, ako sa cítim byť človekom pozemským, nemôžem sa spoznať v tej individualite, ktorá miluje aj cez smrť. Poznanie, že človek ako individualita môže milovať aj cez smrť, to je to, čo človek stratil.