Predtuchy

Na hranici medzi zmyslovým a nadzmyslovým svetom sa nachádzajú i predtuchy. Tu človek to, čo pociťuje a vníma vo fyzickom živote (teda spôsob, akým tu pociťuje a vníma), prenesie do života v spánku. Keď to potom prenesie, takpovediac, do otvoreného mora života v spánku, dostane sa mu napomenutia Strážcom prahu, aby nerobil neplechu.

Ak je ale spánok len ľahunký, aký mávame oveľa častejšie, než si myslíme - keď človek prechádza obvyklým životom, tak niekedy trošku spí, len tak máličko, tohoto maličkého spania by sme si vôbec mali viac všímať - keď človek takto máličko spí, potom cez prah bez toho, aby si to všimol, prenáša každodenné pociťovanie. Tu človek ignoruje Strážcu prahu a prenesie cez prah to, čo si nesie v obvyklom dennom prežívaní. A potom vznikajú temné pocity, ako keby človek vnútorne vnímal niečo, čo má jeho samého alebo niekoho iného v budúcnosti stretnúť. Touto cestou vzniká predtucha.